Priestorom a časom

12. Dievča z dobrej rodiny

   Slnko nad Bristolským zálivom sa pomaly ponáralo do vody rozbúrenej večerným prílivom . Nad pobrežím fúkal svieži vietor a trepotal záclonami veľkého, pootvoreného  okna. Pracovňa sa postupne  ponárala do šera a muž sediaci za veľkým písacím stolom sa konečne odtrhol od  veľkej kopy pergamenov ležiacich pred ním a zaklonil sa v stoličke s vysokým operadlom. Unavene si pretrel rukami tvár a prehrabol polodlhé čierne vlasy, ktoré mu už na spánkoch začínali šedivieť. Po niekoľkých sekundách uvoľnenia sa znovu vyrovnal, odsunul pergameny bokom a zaťažil ich veľkým kusom kryštálu, aby mu ich vietor nerozfúkal. Potom vstal, pristúpil k oknu a pozoroval západ slnka nad zálivom. Práve keď sa chcel otočiť a vrátiť sa k práci, pocítil, ako sa ochranné kúzla panstva posunuli.  Zvraštil obočie a otočil sa k dverám. 

  Irma Afrodite Racine, najstaršia dcéra obchodníka s drevom, nehnuteľnosťami a zložkami do elixírov , Hectora Hannibala Racineyho,  zhodila z pliec ťažký výcvikový habit podšitý pásmi dračej kože, vykĺzla z topánok a na niekoľko sekúnd sa unavene oprela o stenu zatvárajúc oči. Rezali ju a pálili od jedovatých  pár elixírov, ktoré dnes celý deň varili. Po chvíľke sa odlepila od steny a zamierila rovno do najbližšej kúpeľne. Práve sa prehrabovala v skrinke nad umývadlom, keď sa ozvalo tiché puknutie a vedľa nej sa objavil domáci škriatok.

„Majster čaká slečnu v pracovni,“ zaškrehotal krčiac sa hlboko k dlážke a obozretne cúval k dverám. Irma sa zamračila blysnúc  na stvorenie škaredým pohľadom.

„Dobre, počula som,“ odvrkla a ďalej sa hrabala vo fľaštičkách, ktorými bola skrinka naplnená. Konečne našla tú, ktorú hľadala. Tmavá  liekovka s elixírom proti bolesti bola zahrabaná celkom vzadu za ostatnými. Spokojne oddýchla, vytiahla ju, odzátkovala a vypila obsah na jediný hlt. Zatvorila ubolené viečka a čakala niekoľko sekúnd, než sa bolesť zmiernila. Potom sa už nemala na čo vyhovárať a tak s povzdychom zamierila k otcovej pracovni. Krátka zastávka v jej izbe na prezlečenie a potom už stála pred vyrezávanými dverami a zbierala odvahu zdvihnúť ruku a zaklopať.

„Vojdi , Irma, čakám na teba,“ dvere sa odrazu otvorili a ona vydesene privrela ubolené oči. Stála tam ako nejaká hlupaňa s  rukou zdvihnutou hore zadržiavajúc dych. Vzápätí sa prudko otriasla, vydýchla, spustila ruku a vstúpila do pracovne. Otec sedel za stolom, pred ním ležala hromada pergamenov, druhá sa vŕšila bokom a jeho čelo bolo zvrásnené  ako zdvihol obočie a spýtavo sa na ňu pozeral. Prešla k stolu a spôsobne si sadla na tvrdú stoličku oproti nemu. Pod upreným pohľadom jeho tmavo hnedých očí sa trochu zosunula dolu, ale hneď sa zase narovnala zvierajúc si ruky spustené v lone. „Aký bol tvoj deň? A ako sa ti darilo?“

   Dievča sklopilo oči. To neznelo, akoby sa skutočne zaujímal o to, ako prežila ťažký, namáhavý deň. V skutočnosti sa pýtal, ako pokročila pri získavaní pozornosti Harryho Pottera a ona nemohla povedať nič pozitívne.  Vedela, že ju čaká trest a desila sa toho. Strach a hnev boli najčastejšie emócie, ktoré  prežívala v posledných mesiacoch. Strach z otcovej tvrdej ruky, ktorou viedol rodinu a hnev nad ponížením, ktoré sa jej dostalo. Ona, čistokrvná čarodejnica sa na príkaz svojho otca musí strkať do priazne úbohého kríženca. A nič na tom nezmení ani fakt, že porazil Tmavého Lorda a stal sa krvavým ,národným hrdinom´.

„Stále nič. Nevenuje pozornosť ženám, ktoré sa na neho vrhajú v húfoch a ani mužom. Boli tam nejaké pokusy, ale on len očervenel a utiekol najrýchlejšie ako mohol. Skúsila som elixíry, ale nepôsobia na neho a jediné, čo som tým dosiahla je, že prestal úplne jesť a piť v spoločnosti iných ľudí. Nevezme si od nikoho ani cukrík,“ doložila a sklonila hlavu.

„Hmmm!“  prezeral si ju pozorne a zamračil sa.  Jeho najstaršia dcéra bolo krásne a dobre vychované  dievča., Prečo sa jej teda nedarí upútať pozornosť tohto špecifického mladíka?´ dumal a ohrýzal si zamyslene peru. „Urobila si všetko tak, ako sme to naplánovali?“ spýtal sa po chvíli nespúšťajúc z nej oči. Bez slova prikývla. Šúchal si ukazovákom koreň nosa a zvažoval, ako by mali ďalej postupovať.

„Bolo tam niekoľko pokusov otráviť ho,“ zadala nesmelo a krátko na neho pozrela, „ale nič sa mu nestalo. Len odbehol do kúpeľne a keď sa vrátil, vždy bol v poriadku.“ Prekvapene zdvihol obočie a pokrútil hlavou.

„Zaujímavé, zrejme sa niektorí z nasledovníkov Tmavého Lorda pokúšali pomstiť sa mu, za jeho porážku, “ zašomral a znovu sa zamyslel. Po niekoľkých minútach odrazu zdvihol hlavu a vytiahol prútik. Irma vydesene stuhla a prikrčila sa, ale otec len ostrým švihnutím privolal vysoko leštený box naplnený množstvom drobných fľaštičiek. „Naplň to všetkými spomienkami na Pottera, ktoré ťa napadnú,“ prikázal úsečne a potom opretý do operadla stoličky sledoval, ako vyťahuje zo spánku prútikom jednu striebornú stuhu za druhou a každú opatrne ukladá do odlišnej  fľaštičky. Keď skončila, mávnutím ruky ju prepustil a zo spodnej zásuvky stola vytiahol runami pokrytú mysľomisu. Položil ju na stôl pred seba a keď zdvihol hlavu videl, že jeho dcéra ešte stále stojí pri dverách a mračí sa. „Je tam ešte niečo, čo si mi chcela povedať?“ spýtal sa netrpezlivo otvárajúc prvú fľaštičku. Irma sa nepatrne posunula , akoby chcela odísť, ale napokon vyrovnajúc hrdo chrbát, vrátila sa k stolu.

„Otec, ja stále ešte nemôžem uveriť, že ma nútite podstrkovať sa niekomu, kto je len o málo lepší, než humusák,“ povedala pevne prehĺtajúc tvrdo keď videla, ako sa zamračil, uzatvoril fľaštičku a uložil ju späť do boxu. „Naša rodina sa nepotrebuje ponižovať! Patríme k elite čarodejníckej spoločnosti, máme bohatstvo a máme moc! Prečo to teda mám robiť?“ Hector Racine zaklapol vrchnák na boxe a skúmavo pozrel na dcéru. Áno, mohol jej jednoducho prikázať, ale bola už dospelá a vysvetliť jej svoje dôvody, prečo chce od nej niečo čo odporuje všetkým ich doterajším zásadám, môže byť efektívnejšie než ten najtvrdší trest. Pokynul jej, aby si sadla a sám sa tiež usadil za stôl odsunúc box so spomienkami stranou.

„Naša rodina to potrebuje,“ povedal krátko a zdvíhajúc ruku zastavil jej výkrik. „Musíš pochopiť, že hoci sa mi počas oboch vojen podarilo udržať našu rodinu stranou, nebolo to zadarmo. Temný Lord síce akceptoval našu zdanlivú neutralitu, ale miesto priamej podpory požadoval obrovské množstvá zlata,“ pokýval hlavou a Imrine oči pri jeho slovách sa postupne zväčšovali. „Naše bohatstvo je už dávno len spomienkou.  Čokoľvek som zarobil, zhltla vojna. Nenásytnosť Temného  Pána bola doslova nekonečná a naše klenby v súčasnosti  dunia prázdnotou. Ak chceme prežiť  musíme znovu rozbehnúť obchod, ktorý bol vojnou ťažko poškodený. Moje kontakty sú teraz vo väčšine prípadov bezvýznamné a obchod sa nehýbe. Pozri,“ položil ruku na hromadu pergamenov, ktoré ležali pod ťažidlom, „toto sú naše nezaplatené účty. Ak sa mi nepodarí nájsť dosť zlata na ich zaplatenie, naša rodina pôjde do konkurzu.“ Na chvíľku sa odmlčal a nechal ju uvedomiť si ťaživosť ich situácie. Keď videl, ako si pohľadom premeriava množstvo pergamenov pod jeho dlaňou prikývol a pokračoval. „ Mala si pravdu, keď si spoločensky zhodnotila postavenie našej rodiny. Nie je pochýb o tom, že sme ,boli´ na spoločenskej špičke, ale časy sa zmenili. Uvedom si, že Lord Voldemort bol v skutočnosti symbolom nášho života, ktorý sa pod tlakom zvýšeného počtu čarodejníkov narodených v muklovských rodinách začal meniť. Nechceli sme to a preto mnohí dali dôveru Temnému Pánovi. Verili, že bude zárukou toho, že náš život, naša spoločnosť sa nezmení a zostane taká, ako niekoľko storočí predtým. Alebo,“ pokrčil plecami, „že to aspoň zdrží. Potter je symbolom zmeny, ktorá prichádza. Čím rýchlejšie sa týmto zmenám prispôsobíme, tým lepšie pre nás. Potrebujeme sa znovu dostať na vrchol a v tom nám môže pomôcť práve tento chlapec. Jeho meno je jeho najväčším vkladom a jeho krv?“ pozrel na dcéru a pokrútil hlavou. „Uvedomuješ  si, že Temný Lord bol sám len polokrvník? Jeho otec bol mukel! Potterovi rodičia boli obaja čarodejníci. Rodina Potter siaha mnoho storočí do minulosti a aj keď jeho matka pochádzala z muklov, bola čarodejnica. Jeho krv je aj pre nás dosť dobrá.“ Už v priebehu svojej reči videl, ako sa Irma krúti  a trasie nesúhlasne hlavou.

„Nemáš pravdu , otec!“ odporovala vášnivo. „Táto únia, aj keby sa podarila, neprinesie pre rodinu nič dobrého.“ Zvedavo si ju premeral a pohybom hlavy ju vyzval, aby pokračovala. „Ak čakáš, že nám prinesie peniaze, musím ťa sklamať. Jeho klenby sú ešte prázdnejšie, než tie naše. On síce neplatil Temnému pánovi, aby si vykúpil život, on financoval odpor proti Temnému Lordovi po mnohé roky a po vojne dal veľké množstvá galleónov na opravu Rokfortu, založil sirotinec pre magické siroty a plne ho financuje. Okrem toho  zaplatil Gringotts za zničené priestory a nového draka. Proste...,“ rozhodila rukami a zaškľabila sa, „ je bez peňazí!“

„Ako to vieš?“ spýtal sa, ale jeho výraz zostal bez zmeny. Naozaj neočakával nejaké peniaze od Pottera. Všetko čo od neho chcel, je jeho meno. Ale zo záujmom počúval, čo Irma hovorila ďalej. „Jeho ryšavý pomocník to jedného dňa vykrikoval na chodbe ministerstva. Ten chlap je proste neskutočný! Nechápem, ako sa Potter mohol s ním priateliť sedem rokov. Nevydržala by som to ani sedem dní. Je to dôvod, prečo ho tá ctižiadostivá a arogantná  ,princezná žaba z močiara´ vypustila z ruky ako horúci zemiak. A jeho meno? Opäť ťa musím sklamať, lebo on netúži po sláve a doslova sa jej vyhýba. Weasley vykrikoval niečo o živote v chudobe  v malom domčeku s hromadou detí. To je vraj jeho najväčšia túžba,“ dokončila a víťazne si na neho pozrela. Ale na jej obrovské sklamanie, otec sa len zhovievavo usmieval.

„Perfektne zrozumiteľné,“ prikývol pokojne a uškrnul sa. „Weasleyovci sú chamraď žiadostivá slávy a peňazí. My si vieme naše peniaze zarobiť sami, nepotrebujeme počítať peniaze v susedovej klenbe,“ ohrnul pohrdlivo peru a odhrnul si vlasy z čela. „Jeho meno spojené s našim prinesie pre nás viac peňazí, akoby mohli všetky jeho klenby  naplnené až po okraj. Okrem toho, napriek tomu čo hovoríš, nemôže byť taký chudobný, ako prezentuje. Rodina Potterovcov mala rozsiahle majetky v Anglicku aj v zahraničí a viem celkom určite, že sa nič z toho nepredávalo. Vedel by som o tom. Mimo to vlastnili množstvo spoločností, alebo boli podielnikmi a to sa tiež nepohlo. To všetko musí byť nejaký trik, alebo chlapec naozaj nemá ani potuchy o rozsahu jeho vlastného majetku. Ani sa tomu veľmi nečudujem , lebo som počul, že Dumbledore z neho vychovával mučeníka a tí nepotrebujú vedieť, koľko majetku tu za sebou zanechajú. Čo ma prekvapuje, že si to neuvedomili Weasleyovci. Napriek tomu, že sú chudobní ako kostolné myši, patria k starobylej rodine a toto by mali vedieť. Zrejme úroveň tejto rodiny klesla hlbšie, než som si myslel,“ odfrkol pobavene. Teraz sa usmiala aj Irma, aj keď len krátko.

„Áno, počula som, že správanie Ronalda Weasleyho pri jedle je Rokfortskou legendou. Každý, kto si na to živšie spomenie, ozelenie a prestane jesť,“ poznamenala a s nádejou na neho pozrela. „Naozaj to musím urobiť? Nedá sa to nejako inak?“

„Naozaj!“ prikývol rozhodne. „A ja celým srdcom dúfam, že budeš úspešná,“ pozrel na hodiny a mykol bradou. „Večera je o hodinu. Choď a priprav sa! A rozmýšľaj o tom, čo som ti povedal,“  jeho tón bol znovu strohý a neprístupný. Chvíľka porozumenia medzi otcom a dcérou sa pominula a Irma to okamžite pochopila. Krátko prikývla, povzdychla si a vyšla z pracovne, aby sa pripravila na večeru.

  Hector Hannibal Racine sa vrátil do pracovne krátko po večeri a napriek tomu, že už celý deň usilovne pracoval, zostal tam celú noc a väčšiu časť nasledujúceho dňa. Prezeral Irmine spomienky a to, čo pokladal za dôležité si zapisoval. Potom si pár hodín oddýchol a znovu sa vrátil do práce. Viackrát si prečítal poznámky, ktoré napísal a potom nad nimi niekoľko hodín premýšľal. Keď skončil, mal pred sebou na pergamene vypracovaný veľmi jasný a logický plán ďalšieho postupu. Vedel, že Irma tým nebude nadšená, ale ona to nakoniec pochopí a ako poslušná dcéra čistokrvnej čarodejníckej rodiny urobí to, čo je potrebné urobiť.

  Irma naozaj nebola nadšená. Keď sa večer vrátila z trénovania, čakal ju otec s vypracovaným plánom a požadoval, aby ho do bodky naplnila.  Otec mal pod očami čierne kruhy, kopce pergamenov na jeho stole boli ešte vyššie a koža na jeho tvári ešte bledšia než obvykle. Len čo si sadla , podal jej pergamen popísaný jeho hranatým písmom a nechal ju , aby si všetko v pokoji prečítala. Teda, o pokoji sa nedalo ani rozprávať, ale poslušne dočítala do konca škrípuc pri tom zubami. Len dlhoročný tvrdý výcvik zabezpečil, že nevyskočila zo stoličky s krikom a nehodila to otcovi na hlavu. Keď videl že dočítala predklonil sa, zopäl ruky na doske stola a s prižmúrenými očami si ju premeriaval.

„Myslím, že všetko, čo si teraz čítala je jasné a zrozumiteľné. Bude to vyžadovať od teba železnú disciplínu, ale verím, že to dokážeš. Koniec koncov, si moja dcéra a blaho rodiny je pre teba tiež prvoradé.“  Zablysnutie v jej očiach mu prezradilo, že ho v tom okamžiku v duchu prekliala, ale nemihol ani brvou. „Podľa toho, čo som videl v tvojich spomienkach, Potter túži po dievčati, ktoré ho bude milovať pre neho a nie pre jeho slávu. Začala si celkom dobre, ale tvoje ďalšie činy musia viac zodpovedať jeho požiadavkám. Chce otvorenosť a priateľstvo s trochou ľahkomyseľnosti. Budeš musieť upraviť svoje názory na muklov a mukel narodených čarodejníkov. Nezabúdaj, že jeho najlepšia priateľka je jednou z nich.“

„To nebude jednoduché,“ zaškrípala, stískajúc zuby a drvila pergamen v hrsti.

„Nie, to nebude, ale musíš sa stať tým, čo naozaj chce. Pozorne sleduj jeho reakcie na tvoje správanie a postupne ho koriguj  v súlade s jeho prianím. Ak to urobíš správne, nepotrvá dlho a budeš ho mať omotaného okolo prsta. Žiadne elixíry! Potter nosí na ukazováku strieborný prsteň rodiny Blackov. Varuje ho , keď má v jedle niečo škodlivé.“

„Prečo strieborný?“ Irmine obočie sa stiahlo do jednej linky. „Nie sú všetky rodinné prstene zlaté?“

„To je ďalšia zaujímavá vec, ktorú som zistil. Všetci vrátane mňa boli doteraz presvedčení, že Potter zdedil všetok majetok rodiny Black a je hlavou rodiny. Ale tento strieborný prsteň na jeho ukazováku mi hovorí iný príbeh. On je len čiastočný dedič a nie je skutočnou hlavou rodiny, len ju na určitý čas zastupuje. Bolo by zaujímavé vedieť, kto je naozajstným dedičom rodiny, pretože to je výrazne patriarchálna rodina a môže ju viesť len muž.“

„Musím sa stýkať s jeho priateľmi?“ zaskučala mŕštiac tvár v grimase maximálneho odporu. „Je to samá spodina a humusáci,“ stenala, ale otec ju spražil tvrdým pohľadom.

„Musíš a v prvom rade musíš odstrániť takéto výrazy zo svojho slovníka!“ zahučal mračiac sa na ňu. „Budeš potrebovať miesto, kde sa môžeš stretávať s ,priateľmi´ a preto sa zajtra presťahuješ do nášho Londýnskeho bytu. Budeš to mať bližšie do práce a môžeš hneď naštartovať náš plán. Len čo sa usadíš, pozveš svojich spolužiakov osláviť nový byt a ubezpečíš sa, že Potter príde tiež. Budeš milá, ústretová, priateľská a plná porozumenia. Nebudeš sa mu vnucovať, ale snaž sa ho očariť. Nezabúdaj, že Potter má pravdepodobne jednu klenbu plnú manželských zmlúv, ktoré mu poslali rodičia všetkých slobodných dievčat z celej Británie a priľahlých štátov. Ale ty máš jednu výhodu, ktorú oni nemajú. Vidíš ho každý deň a tak to využi . Všetky potrebné knihy nájdeš vo svojej izbe. Očakávam, že si ich prečítaš veľmi pozorne ,“ doložil s príkrym pohybom pravice ju prepustil.

  Irma zatvorila za sebou dvere otcovej pracovne, na okamžik sa o nej oprela chrbtom a prižmúrila oči. Potom sa plecom odrazila od tvrdého dreva, stisla zuby, upevnila chrbát a rýchle kráčala  chodbou k svojej izbe. Večera síce bola o polo hodiny, ale ona dnes nemala na jedlo chuť, aj keď sa jej žalúdok skrúcal a nahlas potestoval. Dvere na svojej izbe prirazila za sebou s oveľa väčším dôrazom, než kedykoľvek predtým a potom sa vrhla celým telom na posteľ.  Zatvorila oči, zavŕtala sa hlavou pod podušku a nechala slzy, ktoré ju už dlho rezali pod viečkami, konečne spadnúť. Vzlykot derúci sa cez jej zaťaté zuby dusila poduškou, ale ako minúty ubiehali utíšila sa a ticho ležala s mysľou pretekajúcou šialene letiacimi  myšlienkami. Zjavenie sa domáceho škriatka nevnímala a keď prehovoril, stuhla zľaknutím.

„Majster  prikázať, večera pripravená. Slečna musí ísť dolu,“ hlas udusený poduškou, ktorú si  pritískala na hlavu ju prekvapil. Keď sa jej podarilo spamätať sa, odhodila ju a prudko sa posadila.

„Nemám hlad, dnes nepôjdem večerať,“ odsekla hlasom zdrsneným nárekom a zamračila sa. Škriatok však prudko potriasol hlavou plieskajúc veľkými ušami.

„Majster hovoriť, slečna musí byť na večeru,“  zapišťal vydesene a jeho veľké belasé oči strachom liezli z jamiek. Irma vedela, že jej odpor je márny. Ak teraz nevstane a nezačne sa pripravovať, urobí to vydesený škriatok násilím, len aby sa vyhol trestu svojho pána. Hoci bola vychovaná pohŕdať škriatkami , nechcela im zbytočne ubližovať a tak sa neochotne zdvihla a utierajúc si uslzené líca rukami, zamierila do kúpeľne.

„Môžeš ísť, budem tam,“ prehodila cez plece zatvárajúc za sebou dvere a šľahnúc zápästím  spustila prútik medzi prsty.

  Večera bola tichá. Otec sediaci za vrcholom stola takmer nezdvihol pohľad od taniera a jej o dva roky starší brat Richard strnule sedel v kresle a zamyslene sa rýpal v zeleninovej prílohe. Irma jedla tak rýchle, ako jej to prísna etiketa dovoľovala. Napriek svojmu predchádzajúcemu tvrdeniu, bola strašne hladná, ale stiesňujúca atmosféra v jedálni ju nútila skrátiť čas večere na minimum. Prehĺtajúc posledné sústo  položila príbor, poklopkala si obrúskom po perách  a odsunula stoličku.

„Ospravedlňte ma, mám ešte veľa práce,“ zašomrala a postavila sa, hádžuc obrúsok do taniera. Otec len preletel pohľadom jej tanier a mlčky prikývol. Richard naproti tomu prižmúril oči, odložil vidličku a vstávajúc spoza stola natiahol k nej ruku.

„Počkaj, potrebujem s tebou hovoriť,“ chytil ju za rameno a pritiahol si ju k sebe, „nezaberie to dlho, ale je to veľmi dôležité,“ pokračoval a vedúc ju k dverám jedálne , blysol pohľadom k otcovi s nevyslovenou otázkou v tvári. Po takmer nezbadateľnom súhlasnom prikývnutí otvoril dvere a dvorne ponúkol sestre rameno. Zavesila sa na neho, ale v okamžiku, keď sa dvere zavreli, podozrievavo sa odtiahla.

„Čo sa deje?“ spýtala sa ticho obzerajúc sa k dverám jedálne .

„Poď!“ Richard zrýchlil krok a viedol ju do izby. Zavrel za nimi dvere, usadil sestru do kresla , sadol si oproti nej a vzal obe jej ruky do svojich. „Potrebujem tvoju pomoc!“

„Prečo? Čo sa stalo?“  prudko mu stisla ruky  vydesená naliehavosťou v jeho hlase.

„Musím sa čo najskôr zoznámiť s Potterom,“ vyhlásil nakláňajúc sa bližšie k nej. Chvíľku pohľadom prehľadávala napäté  črty jeho tváre a potom sa pomaly odtiahla zdvíhajúc spýtavo obočie. „Dnes mi otec prikázal, v najlepšom záujme našej rodiny, oženiť sa s jeho najlepšou priateľkou. Problém je, že dievča zmizlo a nikto nevie kam. Informácie má len jeden človek a ty ma s ním musíš čo najskôr zoznámiť.“