11. Povinnosti dediča
11. Povinnosti dediča
Harry ustúpil, oprel sa o bočný panel mramorového obloženia krbu a so záujmom sledoval, ako sa podlaha pre ním otvorila a z hĺbky pomaly stúpa hore rozsiahly model obrovského zámku. Keď sa z tmy vynorili aj nižšie položené záhrady stúpanie sa zastavilo.
„Tak sa zoznámte ,“ Hermiona obišla Harryho a postavila sa na druhú stranu, „ toto monštrum nazvali jeho majitelia kedysi veľmi neoriginálne , Black Manor´. Zrejme ich inšpiroval názov väčšiny rodinných sídiel starých čistokrvných rodín,“ ukázala rukou v oblúku a mávajúc, volala ho bližšie. „Teraz s tým už nemôžem robiť vôbec nič, pretože je to votkané do vnútornej mágie domu. Okrem toho, nie je to také dôležité, aby som sa s tým trápila. Koniec koncov som teraz tiež Black a toto je môj dom.“ Harry podišiel bližšie a naklonil sa dopredu, aby si mohol obrovskú stavbu lepšie prezrieť. Už prvý pohľad bol omračujúci. Stavba bola mamutia a dýchala čistou mágiou.
„Pentagram!“ zvolal, keď si uvedomil rozloženie kľúčových bodov, ktorými boli okrúhle veže postavené v priesečníkoch spojníc. Budovy, ktoré ich spájali vytvárali dva vpísané pravidelné päťuholníky. V strede stála centrálna veža spojená s vnútorným päťuholníkom krytými priechodmi.
„Áno!“ prikývla Hermiona a oči jej svietili. „Je postavený na priesečníku magických energetických liniek, má tvar dvojitého pentagramu a sú tu kilometre a kilometre chodieb. Všetky veže sú navzájom prepojené a ľahko dostupné. Je to v podstate pevnosť. Vzadu...,“ obišla model zľava a ukázala na celý raz obdĺžnikových stavieb severozápadne od centrálnej veže, „sú skleníky, v ktorých sú vraj rastliny z celého sveta. Ešte som ich nevidela všetky, ale to čo som videla je úchvatné. Neville by slintal blahom,“ poznamenala so smiechom. „Oproti sú stajne,“ ďobla ukazovákom do ďalších budov stojacich severovýchodne od domu. „Sú otvorené pre stáda Pegasov, testralov a jednorožcov , ktoré tu môžu stráviť toľko času, koľko chcú. Väčšinou však žijú v lesoch za zámkom. Teda, je tam aj množstvo iných tvorov, ale zatiaľ som nemala čas preskúmať ani zámok , nieto lesy. Aj blízke okolie príde na rad možno až o niekoľko rokov. A lesy,“ na chvíľku sa zamyslela, „možno by sa do nich bál vliezť aj Hagrid. Som presvedčená, že sú tam dokonca aj draci. Jeden večer som videla z okna Severnej veže obrovského tvora lietajúceho nad horami, ktoré ešte patria k panstvu,“ ukázala na jednu z veží a otočila sa. „Ale tu to neuvidíš. Pozemky vyzerajú podobne ako na tomto obraze,“ ukázala na lesy rozprestierajúce sa v hornej časti obrazu. „Boli inšpiráciou pre maliarov, ktorí tento obraz maľovali.“ Harry odvrátil oči od modelu a pozrel hore. Jeho pohľad prechádzal po hlbokých lesoch, kopcoch a pohoriach, ktoré zaberali celú hornú časť obrazu a prikývol.
„Vyzerá impozantnejšie, než Zakázaný les pri Rokforte. A to som si myslel, že je najväčší les obývaný čarovnými bytosťami v celom Anglicku.“
„Ale nie,“ zasmial sa Sírius, ktorý teraz stál na lúke po kolená v hustej tráve a pozeral sa cez plece k pohoriam, „každé väčšie panstvo má okolo domu les v ktorom žijú čarovné tvory. Je to jediná možnosť, ako uchovať ich populácie dostatočne veľké pre prežitie všetkých druhov. Môžu žiť len na skrytých , nezmapovateľných územiach s dostatočne veľkými lesnými porastmi. Spoločne udržiavajú hladinu mágie dostatočne vysokú na to, aby ochranné kúzla pracovali a ukrývali ich pred mukklami. Viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby tieto lesy muklovia objavili?“
„Pfr!“ Hermiona si odfrkla a pohrdlivo ohrnula peru, „Vyzabíjali by všetky čarovné bytosti, aby ich mohli preskúmať pod mikroskopom a vyrúbali každý strom v dohľade.“
„Presne!“ zvolal Sírius. „Urobili by to, čo aj v minulosti. Preto sa každá magická rodina zaviazala chrániť svojou rodinnou mágiou taký veľký kus územia, ako vládali. Berie to celkom dosť energie a tak bolo už načase, aby tento dom bol znovu obývaný . Magické ochrany začínali rednúť a niekoľko silnejších tvorov sa snažilo uniknúť. To by mohlo mať samozrejme katastrofálne následky. Len si predstav draka, ako si tak poletuje nad mestom alebo dedinou,“ nadhodil a Hermiona pri tej predstave zbledla. „Preto je takým nešťastím, ak niektorá zo starodávnych rodín vymrie. Územia, ktoré svojou mágiou chránili sa postupne začnú objavovať a všetky čarovné tvory a rastliny vymierajú spolu s nimi.“
„Chceš tým povedať, že aj moja rodina má takýto nejaký zámok a okolo neho rozľahlé lesy , v ktorých žijú čarodejné bytosti?“ zvolal Harry a pristúpil bližšie k stene.
„Samozrejme! Okolo Potters Manor sú rozsiahle lesy , v ktorých žijú veľké stáda jednorožcov, driády nymfy , stádo testralov , pegasov a hniezdia tam augurijovia. To sú tie najpočetnejšie, ale sú tam aj menšie skupiny z iných druhov,“ vypočítaval a Harryho oči rástli širšie a širšie.
„Prečo mi o tom ešte nikto nič nepovedal? Myslel som, že jediný dom, ktorý moji rodičia vlastnili, bol ten v Godrikovej úžľabine.“
„Ach, nie!“ mávol rukou Sírius. „Okrem Potter Manor vlastnili niekoľko domov v Anglicku, Francúzsku a Španielsku. Tam je jediná väčšia kolónia chimér v Európe. Máš nejaké podiely na utajenom magickom ostrove v Pacifiku a farmu na chov Diricawlov v južnej Afrike. Ale prekvapuje ma, že o tom nevieš? Ty si sa na to nikdy nepýtal?“
„A koho?“ vyštekol Harry, keď sa mu podarilo zaklapnúť sánku a pozbierať oči z dlážky. „Dumbledore zatajil aj to, aké je vonku počasie, ty si rozprával len o tom, aké žarty ste vyvádzali v škole a Remus len smutne civel okolo seba. Koho som sa teda mal opýtať?“
„Goblinov, “ odsekol Sírius mračiac sa na neho, „spravujú ti majetok už nejaké to desaťročie, tak sú v tejto otázke najkompetentnejší. “
„Nepovedali mi,“ mykol naštvane plecom, „len o klenbách. Nikdy ma nenapadlo, že je toho viac,“ priznal a poškrabal sa za uchom. „Znamená to, že aj ja by som sa mal postarať o posilnenie ochranných kúziel okolo svojich majetkov?“
„Prirodzene,“ prikývol Sírius vážne. „Ak to neurobíš, začnú sa ochranné čary postupne strácať a všetko, čo je na tom území kúzelné, postupne zahynie.“
„Dobre,“ Harry sa zamračil kývajúc hlavou, „ale ako sa to robí?“
„Je to celkom jednoduché,“ zamiešal sa James, ktorý sa nebadane priblížil a teraz stál vedľa Síriusa. „Navštíviš každý z našich majetkov. V strede každého z nich je runový kameň na ktorý počas krátkeho rituálu vyleješ trochu svojej krvi. Je to najsilnejšia ochrana, ktorú môžeš svojmu majetku poskytnúť. Manor vyžaduje obrad počas Samhainu , pretože je príliš rozsiahly pre runovú mágiu.“
„Ty si to urobila?“ Harry pozrel spýtavo na Hermionu, ale tá len s úškrnom krútila hlavou.
„Ja nie som Black krvou, nemôžem robiť krvný obrad. Použila som kúzla.“
„Jedného dňa môj najstarší syn prevezme obrad tak, ako to po veky robili moji predkovia,“ usmial sa Sírius a James na neho bokom zazrel.
„Napriek všetkému, najlepšou ochranou pre územie je, ak na ňom žije čarodejnícka rodina,“ zosmutnel James a s nostalgiou sa zahľadel na maketu zámku.
„Počkaj hovoríš , že dom v Godrikovej úžľabine nie je naše rodinné sídlo,“ skonštatoval Harry a pozeral uprene na otca, ktorý mu vrátil pohľad a prikývol. „Prečo ste tam teda žili? Nebolo by rodinné sídlo bezpečnejšie pred útokom Voldemorta?“
„Boli sme tam preto, lebo Dumbledore tvrdil, že úkryt pod Fideliusom je oveľa bezpečnejší a Manor bol pre toto kúzlo príliš veľký. Okrem toho o ňom vedelo príliš veľa ľudí . Vlastne takmer všetci,“ doložil s úsmevom.
„Tak, prečo mi o ňom nikto nepovedal?“
„Asi všetci predpokladali, že to vieš,“ pokrčil plecami Remus, ktorý sa k nim tiež pripojil. Odtrhol si dlhé steblo trávy a zamyslene si ho strčil do úst. „Až budú obrazy na Manor, prídem na návštevu,“ prehodil hľadiac do diaľky, „mám na ten dom veľa, veľa dobrých spomienok.“
„Manor je rodinné sídlo a je určené pre rodinu,“ James sa neustále vracal k téme rodiny a úzkostlivo pokukoval pri tom na Harryho . Bolo to také nápadné, že aj vždy nevšímavý budúci auror si to nakoniec všimol. Možno už tvrdé, niekoľko mesačné trénovanie a Hermionine elixíry začali konečne niesť ovocie. Prekvapene pozrel na otca, zmetene sa zamračil , napokon zdvihol spýtavo obočie a pozrel na matku.
„Čo má stále s tou rodinou?“ spýtal sa šepotajúc ponad plece. Sírius, ktorý zachytil otázku sa diabolsky zaškľabil a oči mu zasvietili neplechou.
„Nevšímaj si ho Harry,“ pohodil rukou k Jamesovi a naklonil sa bližšie k Harrymu. „Je zelený závisťou, že v sídle mojich predkov bude znovu znieť veselý smiech detí a v jeho nie. A Lily, tá by najradšej už videla svojich vnukov pobehovať po Manor. Je horšia než James, “ pomykal obočím a škeril ako rarach. Harry vyvalil oči a už ani nerátal, koľko krát jeho sánka zasiahla dlážku. Sírius mu teraz niekoľkými vetami celkom vyrazil dych. Chvíľu otváral a zatváral nečujne ústa, potom zažmurkal, aby zatlačil vypadnuté oči späť do jamiek a zalapal po dychu.
„Vy ste sa všetci asi zbláznili!“ zvolal nakoniec, keď sa mu podarilo potlačiť šok. „Mám ešte len osemnásť!“
„Správne, najskôr si teba užiť, vyblázniť sa,“ pritakával Sírius a James ho vzápätí prebodol zúrivým pohľadom.
„Čo je to?“ spýtal sa a hlas mal presýtený žieravým sarkazmom. „Význam tých slov je pre mňa celkom neznámy!“
„Harry,“ Remus sa naklonil dopredu a jeho jantárové oči svietili súcitom, „vojna sa skončila a je čas začať normálne žiť.“
„Ale čo je to? Ako mám normálne žiť, keď neviem, ako to mám urobiť? Nikdy som nemal normálny život: Do svojich jedenástich rokov som bol nenávidenou príťažou v dome svojej tety. Bol som vrtoch, do ktorého si každý z nich s nadšením kopol. Keď som prvý krát vstúpil na pôdu Rokfortu dúfal som, že sa všetko obráti k lepšiemu. Ale nikdy som sa nemohol mýliť viac!“ Harry stál tvárou v tvár rodičov, ktorým tiekli po lícach slzy a jeho hlas postupne silnel. „Rok čo rok som musel bojovať o holý život. Prvého človeka som zabil skôr, než som dokončil prvý školský rok a potom sa to stále zhoršovalo. Ľudia, ktorých som mal rád, začali zomierať a ja som nevedel prečo. Bol som zúfalý a nenávidel som sám seba. Nikdy som nemal žiadny normálny život , tak ako mám vedieť, čo to je? Ako mám vedieť, ako žiť normálne?“ stíchol a chvíľku na nich pozeral smutnými očami. „Najhoršie na tom všetkom je, že ma to nemá ani kto naučiť. Vy všetci ste mŕtvi.“
Študovňu zahalilo ticho. Hermiona si utierala tvár mokrú od sĺz , Lily s Dorou hľadali útechu v náručí svojich manželov a ticho vzlykajúc namáčali ich košele. Sírius smutne pokukoval po Hermione, ale nakoniec vzdychajúc ťažko, obrátil sa znovu k Harrymu.
„No, možno to ani nie je taká škoda. Nie sme tu tá najlepšia vzorka normálneho života. Aj naše životy boli poznamenané vojnou proti Voldemortovi a chvíľ, keď život sa zdal byť normálny, nebolo veľa. Ale, urobíme to najlepšie, čo môžeme. Naučíme ťa o normálnom živote všetko, čo vieme,“ pozrel na priateľov a keď všetci horlivo prikyvovali, obrátil sa znovu k Harrymu.
„Ako?“ Harry zvraštil obočie a podozrievavo si ho premeral.
„Budeme ťa navštevovať každý deň a budeme hovoriť. Žiaľ, nemôžeme zatiaľ nič iné, ale dúfam, že ti to pomôže. Ale to neznamená, žeby si teraz mal stále sedieť doma a zabíjať čas nudnými rozhovormi. Choď von s priateľmi posedieť si pri poháriku dobrého vína, hraj s nimi metlobal, nájdi si dobré dievča a vezmi ju na rande. “
„No vidíš,“ Harry sa nepohodlne ošil, „a tu je ten problém.“
„V čom je problém?“ James prudko zdvihol hlavu a zamračil sa. Lily mu tvrdo zovrela rameno , nadýchla sa a otočila sa k synovi.
„Nemám priateľov s ktorými by som mohol ísť von. Jediní, ktorých poznám sú Weasleyovci a moji bývalí a súčasní spolužiaci,“ povzdychol krčiac ramenami.
„A čo Ronald?“ Hermiona pristúpila k nemu a objala ho okolo pása, kladúc mu hlavu na hruď. „Bol tvojim najlepším priateľom sedem rokov. Vždy si mu bezmedzne dôveroval , stál si po jeho boku , prehliadal jeho žiarlivosť, výbuchy zlosti a dokonca aj jeho zrady.“
„Neviem“ znovu pokrčil plecami a hladil ju zamyslene po chrbte, „Neviem ako sa to stalo, ale v poslednom čase sme sa odcudzili. Ty si bola preč a on si veľmi intenzívne užíval svojich pätnásť minút slávy. Rozdával rozhovory napravo i naľavo a každý týždeň sa ukazoval s iným dievčaťom. Ja som nič podobné nechcel a on to nedokázal pochopiť.“
„Dúfala som si, že Merlinov rád prvej triedy zmierni jeho žiarlivosť,“ odtiahla sa a pozrela mu do tváre. „Čo je to teraz?“
„Nie som si istý, ale veď ho poznáš, Ron má len dve lásky.“
„Jasné, jedlo a metlobal,“ odfrkla a zachichotala sa, „vždy som si myslela, že je škoda, že Molly vzdala jeho výchovu narodením Ginny. Od toho okamžiku pre ňu všetci jej synovia existovali len ako tieňové postavy. Som skalopevne presvedčená, že keby sa namiesto Ginny narodil siedmy chlapec, z Rona by bol úplne iný človek. Ale jedlo s tým nemôže mať nič spoločné. Molly napriek všetkému nenechá svojich synov hladovať. Takže to musí byť metlobal.“
„Asi,“ povzdychol si a odovzdane sa uchechtol, „napriek jeho úporným snahám , neporadilo sa mu doteraz presvedčiť žiadneho z tímových trénerov, aby ho najal.“
„Čo máš ty s tým spoločné?“ zdvihla obočie zakláňajúc sa, aby mu lepšie videla do tváre.
„No, mne ponúkli pozíciu vo viacerých tímoch,“ poznamenal vypúšťajúc ju z náručia.
„Ach!“ prikývla krútiac hlavou. „A čo ostatní? Neville, Seamus, Michael, Ernie...,“ rozhodila rukami a zamierila ku kreslu.
„V súčasnosti sú všetci späť v škole,“ potriasol hlavou a pomohol jej sadnúť si.
„Tak si nájdi pekné dievča , ktoré ťa bude milovať a ...,“ Jamesov hlas zanikol v bolestnom kvikote. Harry sa prudko zvrtol a prútik mu okamžite skĺzol do dlane. „Héj! To bolelo!“ syčal James trúc si rameno. „Prečo by si Harry nemohol nájsť pekné dievča?“
„Hahaha!“ Harry zastrčil prútik do puzdra a zmrštil nos. „Teoreticky by som mohol. Okolo mňa je množstvo krásnych dievčat, ktoré sú ochotné urobiť doslova čokoľvek, len aby dostali kus ,hrdinu, ktorý zabil strašného Voldemorta´ !“ zavrčal znechutene a hodil sa do kresla oproti Hermione. „Budú ma milovať presne tak, ako Ginny a to nechcem. Chcem dievča, ktoré miluje mňa a nie ,hrdinu čarodejníckeho sveta´.“
„Tak to bude ťažké, ale nie nemožné,“ zatiahol Remus upokojujúco, „Budeš proste musieť tvrdšie hľadať, nie všetky dievčatá túžia po hrdinovi.“
„Viem že, ale teraz je to ešte veľmi čerstvé,“ pripomenul im Harry, „nemôžem sa objaviť na ulici, aby sa ľudia nezačali okolo mňa zhromažďovať. Je to nepríjemné a veľmi ma to obťažuje. Ako mám za takýchto podmienok nájsť dievča, ktoré by vydržalo neustály tlak médií a hordy obdivovateľov?“ zvolal blýskajúc temne smaragdovými očami. Sírius, ktorý ho uprene pozoroval sa odrazu usmial, žmurkol na Jamesa a uvoľnene sa spustil do trávy objímajúc si kolená.
„To je v poriadku, šteňa,“ zavrčal, odtrhol steblo a vrazil si ho do úst, „ale to neznamená, že prestaneš hľadať. Nie každý muž nájde tú pravú na prvý krát. Tvoj otec je skôr výnimka z pravidla. My ostatní smrteľníci musíme namáhavo preberať hrášky, kým nájdeme ten jeden, ktorý je pre nás najvhodnejší,“ pozrel teplo na Hermioninu začervenanú tvár. „Potrebuješ získať nejaké skúsenosti a tak ti niekoľko nezáväzných vzťahov celkom určite neuškodí.“
„Správne,“ prikyvoval James horlivo, „ medzi toľkými dievčatami určite nájdeš takú, ktorá bude milovať teba a nie tvoju slávu.“
„A kým sa tak stane, budeš nás často navštevovať,“ zažiarila Lily, ktorá sa konečne odtrhla od manžela a podišla tak blízko k hrane obrazu, ako sa len dalo.
„Mami, vidíme sa skoro každý deň.“
„Ja viem, ale..to nie je to isté. Proste mi sľúb, že nás často navštíviš,“ trvala na svojom Lily. Harry pozrel spýtavo na Hermionu, ktorá si zamračene žula spodnú peru.
„Musíme sa spýtať Hermiony,“ navrhol hravo a poklepal ju po kolene, aby ju vytrhol zo zamyslenia, „je to jej dom. Nemôžem sem len tak vtrhnúť. Tak, čo povieš, Hermiona, môžem sem chodiť na návštevu často?“
„Čože? Ach! Samozrejme!“ zvolala po krátkom váhaní . „Len by som ti bola vďačná, keby si o tom nehovoril s Ronom. Jeho nálady sú legendárne a v hneve často povie aj to, čo nevie. Nechcem, aby o mne zatiaľ niekto vedel.“
„Prečo? Raz sa to musia dozvedieť a Ronov hnev bude ešte väčší keď si uvedomí, že si ho schválne vynechala .“
„Nezaujíma ma, čo si bude Ronald myslieť a ako hlasno bude vrieskať. Zunovalo sa mi neustále sa podriaďovať náladám Ronalda Weasleyho a nemienim sa nimi viac riadiť. Tým sedem rokov bolo viac ako dosť!“ vyhŕkla a opierajúc sa o kreslo vstala. „A teraz poď, pôjdeme niečo zjesť a potom ťa zoznámim s niekoľkými zaujímavými ľuďmi, ktorí sa k nám dnes pripoja,“ podala mu ruku a keď ju vzal, viedla ho ku krbu.
Komentáře
Přehled komentářů
nevadí, že to není akční...je to skvělá povídka, tvoje zápletky jsou vždycky perfektní
žúžo
(Lily, 26. 7. 2011 11:09)
Tak moc pěkné.. jsem tedy zvědavá jak to půjde a jestli je Harry gay a jen o tom neví..hm. Třeba by mohl chodit s Nevillem??:) Mám Nevilla strašně ráda, zdá se mi naprosto úžasný:)
Jinak vůbec mi nevadí, že povídka není akční.. mně přijde skvělá. A jsem hrozně zvědavá jak se bude vyvíjet, protože můžu směle říct, že nemám nejmenší ponětí:))
Zítra vyrážím za tetou, která má narozky a vracím se až v pondělí, tak mi alespon čas do další kapči rychle uteče... Hezky si užívej prázdnin Sirael a nabírej inspiraci.
super :-)
(Trili, 25. 7. 2011 20:19)
Pěkně se to začíná vybarvovat :-D
Kapitola se mi líbila a těším se na pokračování.
vůbec
(Meg, 31. 7. 2011 0:20)