10. Návšteva
Hermiona zdvihla burzové správy zo stola a rýchle bežala prstom po stĺpcoch, až kým nenašla položku, ktorú hľadala. Pozorne si preštudovala čísla, zapísala si ich do prvého riadku čistej strany veľkého zápisníka a zamyslene na ne pozerala poklopkávajúc si prepisovačkou po pere. Chvíľku premýšľala a potom začala vytvárať zložitú rovnicu. Občas sa pozrela do správ, vypísala ďalšie čísla a vzápätí sa jej pero rýchle rozbehlo po papieri. Úhľadne napísané číslice a znaky čoskoro pokrývali celú stranu. Chvíľami sa zastavila, zamračene si prezerala výpočty a potom znovu pokračovala v písaní. Červené iskri, ktoré jej odrazu vytryskli spod dlane ju vytrhli z koncentrácie.
„Sakra!“ zavrčala a pozrela na veľké hodiny stojace na krbovej rímse. Zahryzla sa do pery a nahnevane zavrčala. „Len pár minút,“ vrhla pohľad na posledný riadok , s povzdychom zápisník odtlačila k stene a vstala. V tom istom okamžiku sa vedľa nej zhmotnil malý domový škriatok a v ráme veľkého obrazu zaveseného nad krbom sa objavila Lily, ktorá sa náhlila k nej a zúrivo mávala rukami.
„Pani Hermiona, cez krb práve prichádza pán Potter,“ oznámil klaňajúc sa tak hlboko k zemi, že sa špička jeho nosa skutočne otrela o naleštenú dlážku.
„Ďakujem, Daffy, cítila som ho prechádzať cez ozubia.“
„Hermiona, je tu!“ volala Lily udýchane a so žiariacimi očami a úsmevom, ktorý jej takmer rozdelil tvár na dve polovice, radostne zatlieskala. Hermiona začudovane zdvihla obočie a pokrútila hlavou.
„Správaš sa ako malá, Lily. Čo je na tom také zvláštne, že príde sem? Máte svoj obraz v jeho dome a pravidelne sa vídate.“
„Ty tomu nerozumieš,“ Lily pokrčila nos a netrpezlivo mávla rukou k dverám. „To nie je to iste! Tu sme doma a je to, ako by sa vracal domov. K nám domov...k rodičom,“ vyhŕkla obzerajúc sa ponad plece . Potom sa náhle otočila a rozbehla sa k rámu obrazu. „Budeme vás sprevádzať!“
„Jasné,“ povzdychla si Hermiona, urovnala si habit na vypuklom bruchu a vykročila k dverám. Nijako sa neponáhľala. Pred niekoľkými mesiacmi Harrymu sľúbila vysvetlenie a to bolo niečo, na čo skutočne netešila.
Harry otvoril oči , prekročil nízku ozdobnú mriežku krbu a so záujmom sa rozhliadol po izbe do ktorej práve vkročil. Bola to priestranná miestnosť s vysokými oknami , ktoré zaberali celú stenu presne oproti krbu. Zakrývali ich jemné, bohato naberané vzdušné záclony. Steny medzi oknami zakrývali slivkovo modré závesy zachytené zlatými šnúrami. Bočné steny pokrývali svetlomodré hodvábne tapety s jemným zlatým vzorom a viselo na nich niekoľko veľkých obrazov. Z jedného z nich na neho mávali traja rozrušení mladí muži.
„Harry! No konečne!“ jasal James nadskakujúc netrpezlivosťou.
„Lily bežala pre Hermionu. Vždy keď pracuje, zabudne na čas,“ referoval usmiaty Remus. Potom natiahol ruku a spoza hrubého zlateného rámu vytiahol škeriacu sa Nymfadoru Lupinovú.
„Ahoj, Harry, dávno sme sa nevideli.“
„Tonks!“ Harryho oči zažiarili radosťou, keď pristúpil k obrazu a prezeral si mladú ženu so žiariacimi ružovými vlasmi, ktorá sa pohodlne oprela o Remusa a usmievala sa na neho. „Kde si bola doteraz? Prečo si ma neprišla navštíviť?“
„Tu! Nemohla som sa z tej krvavej galérie pohnúť, kým nebol namaľovaný aj môj druhý portrét. Ešte som ani nevidela Teddyho,“ zastonala a obrátila pohľad k Remusovi, ktorý si ju okamžite privinul bližšie k telu.
„Pôjdeme, hneď ako si vyberieš obrazy pre Andromedu,“ hladil ju po chrbte a s úsmevom žmurkol na Harryho, ktorý tam stál a civel na nich s otvorenými ústami .
„Ale...ale , mohla si prísť na Grimmauldovo námestie spolu s ostatnými. Obraz mi Hermiona poslala na Vianoce . Mohol som Andromedu s Teddym pozvať na návštevu.“
„Hovorila som ti, že som nemohla opustiť galériu. Je tam kúzlo, ktoré udržiava portréty v miestnosti. Blackovci si nepriali, aby sa portréty ich predkov túlali bez dozoru po svete a dokázali si to veľmi dobre zabezpečiť. Ak chceme von, musíme mať dva portréty. No a ten môj bol dokončený len nedávno a aktivovali ho dnes ráno.“
„Ale Fred ma často navštevuje a má len jeden portrét,“ krútil nechápavo hlavou. James so Síriusom bolestne prevrátili oči a povzdychli si.
„Fred Weasley má šťastie, že nie je priamym potomkom starobylej a vznešenej rodiny Black a nemusí prežiť večnosť v spoločnosti všetkých členov tejto šialenej rodiny,“ žena sa zaškľabila a pohodila hrivou , žlto zelených vlasov, ktoré sa okamžite znovu začali meniť. „Prepáč,“ odfrkla, keď vedela v jeho očiach záblesk znechutenia, „je to, ako by som sa len teraz narodila. Znovu sa musím učiť ovládať svoje schopnosti.“
„Prečo musí Hermiona poslať Andromede obrazy? Nemôžete navštíviť ktorýkoľvek obraz?“
„Ale môžeme,“ zasmial sa zlovestne Sírius. „Je tu len jedna podmienka. Musíme sa dostať do budovy a potom máme voľné pole pôsobnosti. Predtým sme sa tam mohli dostať len v tom prípade, ak tam boli iné naše portréty, ale teraz...teraz stačí krajinka alebo jednoduché zátišie a sme tam,“ zaškľabil sa a oči sa mu zlomyseľne rozsvietili. Harry prekvapene zvraštil obočie.
„Pred čím?“ spýtal sa zmetene.
„Pred tým, ako Hermiona prišla na nový spôsob maľovania oživených obrazov,“ poznamenala Lily, ktorá práve vybehla spoza rámu. „Hermiona už ide. Presne ako som predpokladala,“ hovorila obracajúc sa k Jamesovi, „zabraná do práce a nevníma čas,“ potriasla hlavou a usmiala sa na Harryho.
„Preto Fred nemôže do Brlohu? Pani Weasleyová neustále narieka, že ho nemôže mať doma, ale musí za ním chodiť do obchodu,“ vykríkol s pochopením a zasmial sa.
„Nech len chodí, aspoň má Fred prehľad, ako veľmi jej skutočne chýba a koľko z jej nárekov je len póza,“ ozvalo sa od dverí. Harry sa bleskovo zvrtol a jeho tvár sa radostne rozsvietila.
„Hermiona!“ vykríkol , dvomi dlhými krokmi prekonal vzdialenosť medzi nimi a zovrel ju v úprimnom, medveďom objatí. Vzápätí ju pustil a odskočil, hľadiac na ňu s vytreštenými očami. „Hermiona?“ zvolal znova s pohľadom upreným priamo na jej bruchu. „Ty si tehotná?“ skríkol , natiahnutou rukou sa dotkol vypukliny na jej habite a oči mu takmer vypadli z jamiek. „Ty si tehotná!“ zvolal po ďalších dvoch sekundách a zamračil sa.
„Áno, ja viem,“ prikývlo dievča a neisto sa na neho usmialo. Vrhla krátky pohľad na obraz a znovu ho uprela na Harryho, ktorý na ňu uprene civel s pootvorenými ústami. Jeho tvár sa rýchle menila. Prekvapenie, zmätok a strach vystriedala nakoniec zlosť.
„Ako? Prečo?“ zahabkal a tvár mu zaliala purpurová červeň zúrivosti. „Preto si sa sem schovala? Ktorý bastard sa opovážil nechať ťa v takomto stave samu? Hovor! Kto to bol?“ zreval a v očiach sa mu nebezpečne blýskalo. „Roztrhám ho na kusy a nakŕmim nimi akromantuly v Zakázanom lese!“
„Prepáč, že ti kazím radosť, ale to nepôjde,“ pokrčila plecami a uškrnula sa nevšímajúc si jeho zúrivosť, „už je mŕtvi,“ doložila a blysla pohľadom k obrazu, kde sa Sírius nenápadne kryl za Jamesom.
„Mŕtvi?“ Harry sa na okamžik zasekol, potom zaklapol sánku a zamračil sa. „Kto to teda bol?“ spýtal sa a skúmavo si ju premeriaval, pričom mu v hlave bežali mená všetkých nezvestných osôb za posledných šesť mesiacov. Pýtal sa, ale v skutočnosti sa jej odpovede bál. Bál sa, že povie meno muža, ktorého v hneve prekliala a on ju bude musieť z titulu svojho postavenia zatknúť a predviesť pred Wizengamot. Odrazu ohnivo ľutoval chvíle, keď prvý krát vstúpil do školy aurorov. Oveľa jednoduchšie by bolo byť len jej najlepším priateľom a ukryť mŕtvolu toho bastarda tak dôkladne, aby ho nikto nikdy nenašiel.
„Myslím, že to nie je téma, ktorú by sme mali riešiť vo vstupnej hale,“ nadhodila Hermiona opatrne vytŕhajúc ho z krátkeho zamyslenia. „ Prejdeme do študovne a tam sa môžeme o tom všetkom v pokoji porozprávať,“ povedala, vzala ho za ruku a nevšímajúc si jeho chabých protestov, viedla ho z dverí. Ledva sa dvere za nimi zatvorili, otočil ju k sebe a pozrel jej priamo do očí.
„Ako dlho?“ spýtal sa o pozrel dolu. Hermionine obočie vyskočilo prekvapene hore.
„Šiesty mesiac,“ odpovedala s krátkym pokrčením pliec. Zdvihol jej ruku hore tak, aby mal prstene, ktoré cítil v dlani priamo pred očami a pozorne si ich prezrel.
„Snubný?“ ukázal na platinovú obrúčku na je prstenníku. „Ty si sa vydala?“ odpovedalo mu len ďalšie pokrčenie ramenami a odfrknutie. Hermiona pokrútila hlavou a viedla ho ku krbu.
„Poď!“ ukázala pred seba a natiahla sa k lastúre s práškom.
„Prečo krb? Myslel som, že zostaneme v dome.“
„Nemýlil si sa,“ zasmiala sa a hodila do plameňa prášok, „ale tento dom je taký veľký, že jeho majitelia dali po krátkom čase vybudovať vnútornú hop šup sieť, aby si nezodrali nohy až po kolená. Študovňa!“ zadala adresu a vtiahla ho za sebou do plameňov. Cesta bola našťastie krátka s Harry s prekvapením skonštatoval, že táto sieť nepracuje s točivým efektom. Kozub ich proste na jednej strane vcucol a na druhej vyhodil. A všetko sa to dialo ladne a veľmi pohodlne.
„Fantastické!“ zvolal, keď prekračoval mriežku. „To by mali zaviezť aj vo verejnej sieti,“ obzrel sa ku krbu a podal Hermione ruku, aby jej pomohol cez mriežku. Prekvapene zdvihla jedno obočie, ale po sekundovom váhaní pomoc prijala. Harry počkal, kým stála pevne na oboch nohách a potom sa zvedavo poobzeral. Keď videl megaobraz jeho domu v Godrikovej úžľabine, poklesla mu sánka.
„No, možno im predám patent,“ zašomrala Hermiona, ktorá si ešte stále upravovala habit. Harry nereagoval a tak zdvihla oči a pobavene sa zasmiala, keď ho videla civieť na steny s pootvorenými ústami. Podišla k nemu , jemne mu prstom zatlačila na poklesnutú bradu a zavrela mu ich.
„Merlin,“ zašepkal s úctou, „ je obrovský.“
„Áno, je!“ prikývla , vzala ho za ruku a viedla ku kreslu. „Maľovali ho takmer celý rok traja maliari a stál ma takmer päťdesiat tisíc galleónov,“ povzdychla si, zatlačila ho do kresla a sadla si oproti nemu. V tam okamžiku sa dvere na dome otvorili.
„Tu ste?“ Lily spokojne vydýchla vykročiac cez prah. Za ňou sa rýchle tlačili aj ostatní. „Myslím, že to chvíľku potrvá, tak by sme si mali sadnúť,“ povedala a vytiahla prútik. Švihla ním a na tráve sa rozprestrela mäkká prikrývka a piknikový kôš. Harryho sánka znovu spadla. Hermiona pokrútila hlavou, naklonila sa a znovu mu ju rukou zaklapla.
„Neviem,“ poznamenala ticho, „nemala by som ti podviazať bradu?“ spýtala sa, keď sa znovu oprela v kresle.
„Môžu čarovať? Ale ako?“ zabľabotal prechádzajúc si rukami po tvári. „Nikdy som nevidel obraz, ktorý by mohol čarovať!“
„Len tam, von sa to nedostane. Okrem toho, prečo by nemohli, sú to predsa čarodejníci?“ luskla prstami a na nízkom okrúhlom stolíku sa objavil plný podnos. Naliala šálku čaju, pridala kocku cukru a malý plátok citrónu a postavila ho pred Harryho. Pre seba naliala len čistý čaj a upíjajúc maličké dúšky sledovala, ako sa Harry obzerá okolo seba. Odrazu sa zvrtol a pozrel je priamo do tváre.
„Tak, teraz už môžeme hovoriť?“ Zdvihla jedno obočie, fúkla ľahko na hladinu čaju a prikývla. „Dobre teda,“ prižmúril oči prezerajúc si ju, „ kto je otec tohto dieťaťa?“ ukázal na jej rozšírený pás a mocne stisol čeľuste.
„Môj manžel samozrejme,“ ľahostajne pokrčila plecami a položila šálku.
„A kto je to?“ zvolal netrpezlivo. „Ako sa volá?“ Hermiona otvorila ústa a zhlboka sa nadýchla. Ale skôr, než stihla niečo povedať, Sírius vstal z deky a pristúpil k okraju obrazu.
„To som ja,“ vyhlásil pokojne hľadiac priamo do tváre svojmu krstnému synovi.
„Čože?“ vykríkol Harry, zamračil sa a prudko sa predklonil. „Ako môžeš byť otcom jej dieťaťa? Je v šiestom mesiaci a ty si mŕtvi už viac než dva roky! Robíte si zo mňa srandu?“ vyskočil z kresla zatínajúc päste.
„Harry! Sadni si!“ Hermionin hlas bol studený a ostrý ako severný vietor a štípal ako úder bičom. „Krikom nič nevyriešiš a hlavne,“ ohrnula peru a uškrnula sa, „nič sa nedozvieš. Sadni si, všetko ti vysvetlím.“ Harry na okamžik zostal stáť, ale potom sa pod váhou jej tvrdého pohľadu bezmocne zrútil do kresla.
„Dobre, tak hovor,“ súhlasil , keď sa trochu spamätal a dokázal znovu triezvo premýšľať.
Hermiona krátko prikývla a začala hovoriť. Vysvetlila mu všetko jasnými, krátkymi vetami bez cudzích slov tak, aby si bola istá, že tomu skutočne rozumel. V priebehu reči ho síce musela dva krát oživovať, ale keď sa dostala k záveru, Harry bol síce zelený ako jarná tráva, ale živý a zdalo sa, že naozaj všetko pochopil.
„Ja neviem, čo na to povedať,“ povzdychol si , pozrel na studený čaj v šálke a pokrútil hlavou. „Toto by chcelo niečo silnejšie,“ pozrel na ňu nádejne a keď sa mu vedľa lakťa objavil pohár so štedrou dávkou zlatistej tekutiny zdvihol ho a žiadostivo sa napil. „Wou! To je dobré, “ vydýchol a pozrel s úctou na pohár. Jantárový nápoj kĺzal dolu hrdlom hladko a cestou spaľoval úzkosť a nervozitu, ktorá mu stláčala hruď. Ďalší dúšok mu zahrial vnútornosti a odplavil posledné zvyšky kŕča, ktorý ho po celý čas zvieral. Oprel sa pohodlne do kresla a točiac pohár v ruke, pozrel na ňu. „Myslím, že som pochopil, ako sa to všetko stalo, ale jedno mi predsa len nie je jasné,“ zahľadel sa na Síriusa, ktorý stál strnule pri hrane obrazu s rukami prekríženými na hrudi. „Svoju rodinu si z hĺbky duše nenávidel. Prečo odrazu chceš, aby rod pokračoval?“
„Pretože počas tých nekonečných mesiacov, som pri pozeraní na svoj rodokmeň pochopil, že nie všetci boli zlí a hlavne našiel som pravý význam nášho rodinného hesla. . ,Toujours Pur´ neznamená čistú krv, ale čisté srdce a bolo tam dosť takých, ktorí robili svojmu menu česť. Chcem, aby to teraz pokračovalo ďalej podľa toho . Verím, že s dobrou výchovou pozdvihnú moji synovia náš rod znovu k veľkosti a sláve a nebudú k tomu potrebovať ani krutosť a ani násilie. Okrem toho, muž na pokračovanie rodu hľadí v štyridsiatke inými očami než šestnásťročný chlapec. Hlavne ak sa musí tak často pozerať smrti priamo do očí a nie je tam nič, čo zanechá za sebou okrem mena na náhrobnom kameni,“ dokončil ticho a James s Remusom horlivo prikyvovali. Harry sa zamračil a skúmavo si ich premeral. Potom sa obrátil k Hermione a uškrnul sa. „Takže Ron vlastne nikdy nemal šancu,“ poznamenal kývajúc hlavou. „Myslel som, že vy dvaja budete po vojne pár.“
„Čože? Ja a Ronald? To nemôžeš myslieť vážne,“ zasmiala sa krútiac hlavou. „Museli by mi najskôr amputovať mozog z hlavy, aby som nad niečím takým vôbec začala uvažovať,“ doložila a otriasla sa odporom.
„Ale...on ťa miloval celé roky!“ zvolal Harry prekvapene.
„Ronald Billius Weasley?“ zamračila sa a nedôverčivo sa na neho pozrela. „Miloval? Mňa? A ako si na také niečo, prosím ťa, prišiel?“
„No...,“ na okamžik zaváhal, „nedovolil nikomu, aby sa k tebe priblížil a hádali ste sa ako starí manželia počas celej školskej dochádzky. Všetkým bolo úplne jasné, že sa milujete.“
„Zošalel si? Surové urážky a zneužívanie považuješ za prejav lásky?“ Harry vytreštil oči a zarazene sa odtiahol.
„Boli ste priatelia...najlepší priatelia po celé roky!“
„Nie!“ namietla rozhodne. „On bol tvoj prvý najlepší priateľ a ty si bol môj najlepší priateľ. Ak som chcela stráviť nejaký čas so svojim najlepším priateľom, musela som sa zmieriť s jeho prítomnosťou. Nie vždy to bolo ľahké. Väčšinou to bolo nepríjemné a často aj odporné. Hlavne počas jedla. Bol priamo zodpovedný za moje dlhé nechutenstvá a vynechané jedlá. Pohľad na neho ma oberal o chuť do jedla spoľahlivejšie, než čokoľvek iné.“
„Ale...vždy ťa bránil a bojoval za teba s Malfoyom nespočetne krát.“
„Chceš povedať, že zámerne sústavne vyvolával konflikty, ktoré nakoniec vyústili do otvoreného nepriateľstva medzi dvomi fakultami jednej školy. Samozrejme pod láskavým dohľadom Dumbledora, ktorý sa robil, že nič nevidí a nepočuje,“ odvrkla naštvane, ale vzápätí si odovzdane povzdychla. „Nechaj to tak, Harry. Nemohol si nič vidieť a ja tiež nie. Elixíry, ktorí nám pravidelne pridávali do jedla nám miatli úsudok. Vlastne by som Ronaldovi mala poďakovať. Vďaka tým vynechaným jedlám som mala oveľa jasnejšiu myseľ, než Dumbledore tušil. A aj napriek tomu dokázal so mnou tak spoľahlivo manipulovať, “ povedala smutne. „A aby bolo jasné, Ronald nebojoval za mňa, ani kvôli mne. Medzi rodinami Weasley a Malfoy bolo nepriateľstvo už celé desaťročia a Ronald navyše zdedil neznesiteľnú povahu svojej matky. Navyše je nevychovaný , výbušný cholerik, ktorý sa sústavne správa ako dinosaurus v porceláne.“ Harry sa prekvapene zaklonil v kresle a keď zmĺkla, potriasol hlavou, aby sa trochu spamätal.
„No...nemáš o ňom najlepšiu mienku,“ poznamenal zmetene a Hermionine líca zalial tmavý rumenec. Len teraz si spomenula, že sa s ním má porozprávať o jeho pocitoch k Ronovi.
,Teraz som to poriadne zorala,´ pomyslela si vydesene a sklonila hlavu. ,Kritizujem Ronovu neschopnosť držať jazyk za zubami a sama nie som o nič lepšia,´ zavyla v duchu a hodila skrúšený pohľad na obraz. Lily s Jamesom na ňu hľadeli s vyvalenými očami, Remus krútil hlavou a Sírius sa škeril ako rarach.
„Jednému nerozumiem,“ zašomral a zamyslene si trel bradu. „Ak ho tak veľmi neznášaš, prečo si s ním začala chodiť?“
„Čože?“ zvýskla a vytreštila oči. „Ja? S Ronaldom? Kto ti povedal takú nehoráznu lož?“ Harry si sa tak prudko zaklonil, že sa takmer prevrátil aj s kreslom. Balancujúc na zadných nohách zamával rukami a potom si strčil oba ukazováky do uší a tváriac sa bolestne , prudko nimi zatrepal.
„Skoro som ohluchol,“ zavrčal opatrne sa predkláňajúc, „Ron samozrejme,“ pokrčil plecami a rozhodil ruky.
„Samozrejme,“ zavrčala pohŕdavo a zhnusene sa zaškľabila. „Musela by som byť kráľovnou masochistov,“ sipela rozčúlene a triesla hlavou. „Ako na niečo také vôbec prišiel? Nikdy sa ma nepýtal...,“ pozrela na neho spýtavo, vstala z kresla a začala sa prechádzať po izbe. Harry ju sledoval pohľadom otáčajúc hlavu zakaždým, keď sa mu stratila zo zorného poľa.
„Pobozkala si ho.“
„Ja? Kedy?
„Pred poslednou bitkou s Voldemortom.“ Hermiona sa prudko k nemu otočila, zostala stáť , zvraštila obočie a úporne spomínala na okamžiky, keď sa začínala bitka. Potom rýchle zažmurkala a prikývla.
„Áno, spomínam si, ale...,“ rozhodila ruky, „to nebol bozk z lásky, to bolo len pre povzbudenie a možno na rozlúčku. Nikto z nás nevedel, či to prežije,“ pokrčila plecami a zasmiala sa. „Z toho jediného bozku usúdil, že spolu chodíme? Somár!“ vyhlásila a vrátila sa k stolu.
„No...sťažoval sa, že si sa s ním rozišla a ani si mu nedala šancu, aby ťa zobral von.“
„Nemohla som sa s ním rozísť!“ zvolala naštvane. „Nikdy sme spolu nechodili! Všetko sa to odohráva len v jeho predstavách,“ sadla si späť a uprene pozorovala Harryho tvár. „Keď som zistila, že ma spolu s Dumbledorom trávil celkom nezlučiteľnou kombináciou elixírov, išla som za ním a povedala som mu, že ho už nikdy v živote nechcem vidieť. A celkom jasne som mu vysvetlila prečo.“
„No..asi nepochopil,“ uškrnul sa Harry krivo.
„Nečudujem sa,“ zavrčala a mávla rukou, „ale ja už nechcem hovoriť o Ronaldovi,“ odfrkla a vstala. „Mala by som ti ukázať dom. Poď,“ vzala ho za ruku, vytiahla ho z kresla a viedla ku krbu, „ukážem ti ho tak, že sa vôbec neunavíš,“ povedala s úsmevom , zatiahla za zlatú šnúru, ktorá visela vedľa krbu a pritiahla si Harryho bližšie k sebe. „Opatrne, lebo ťa to zhodí z nôh,“ upozornila ho a s úsmevom ukázala pred seba.
páni
(Lily, 18. 7. 2011 14:59)