8.Premeny
8. Premeny
Dlhá chodba zaviedla Síriusa do ďalšej a tá znovu do ďalšej , potom vystúpal dlhé schodisko a ďalšia chodba, teraz už oveľa širšia a svetlejšia. Na konci chodby boli dvere zo svetlého, nalakovaného dreva s vyrezávanými ornamentami . Najčastejším motívom bola hviezda. Sírius sa usmial, prerože aj jeho meno bolo menom hviezdy. Tej najjasnejšiej hviezdy zo súhvezdia Veľkého psa. Stlačil kľučku v tvare zvieracej laby a dvere sa ticho otvorili. Vstúpil do miestnosti a preletel ju rýchlym, ostražitým pohľadom. Potom uznanlivo prikývol. Patrick mal vkus !
,Ďakujem za uznanie,´ ozval sa mu v hlave Patrickov hlas a Sírius mal dojem, že je smutný. Asi mal byť prečo, ani jemu by nebolo do skoku, keby prišiel domov v tele iného človeka.
Príjemná, obdĺžniková miestnosť z ktorej viedlo niekoľko dverí. Steny pokrývali obrazy a police s knihami siahali až po strop. Pod veľkým oknom písací stôl, pri ňom pohodlné kreslo a na stole veľká fotografia na ktorej bola mladá svetlovlasá žena a dvomi bábätkami na rukách . Usmievala sa a žmurkala , keď jej vietor prehadzoval neposedné pramene vlasov cez tvár a ona si ich nemala ako odhrnúť. V strede pracovne pokrýval dlážku ručne tkaný béžový koberec, na ňom stál stolík a okolo neho nízke, pohodlné kreslá s jednofarebným tmavohnedým poťahom. Trochu strohé, ale veľmi elegantné a hlavne účelné sedenie.
,Mal by si trochu obriadiť Harryho a dať mu jesť,´ pripomenul mu Patrick a Sírius len prikývol. Aj on by potreboval trochu sa skultúrniť, ale dieťa je prednejšie.
„Uvedomuješ si,“ začal a posadil Harryho do najblišieho kresla, „že si mi vlastne o sebe a svojom živote vôbec nič nepovedal? Napríklad, kto všetko v tomto obrovitánskom paláci býva , na čo všetko sa mám pripraviť a či ma tu niekto neprepadne v kúpelni, teda, ak sa mi podarí vôbec nejakú násť,“ začal vypočítavať, ale Patrick sa len zhlboka nadýchol a neodpovedal. Chvíľu čakal, ale keď sa nič neozvalo a v hlave mal pre zmenu prázdno, zneistel. Práve teraz to nechcel! Teraz by mal Patrick hovoriť a to čo najviac, aby sa tu zorientoval. „Počúvaš ma vôbec?“ spýtal sa a v tej chvíli si zase uvedomil, ako hlúpo to musí vyzerať, keď sa tam tak rozpráva sám so sebou. Kým bol vo svojej cele, nikomu to nevadilo , ale teraz, teraz už bude musieť nájť iný spôsob komunikácie.
,Počul som ťa,´ozval sa zničoho nič Patrick, keď už Sírius pomaly začal panikáriť. ,Kúpelňa je za tými dverami napravo od teba, jedlo sa tu objaví, keď udrieš na ten malý gong pri dverách a nikto ťa neprepadne, sem sa nikto bez tvojho pozvania nedostane. Premýšľal som o tom, čo ti všetko mám povedať, ale potom som si uvedomil, že nemusím, lebo všetko vlastne už vieš, ale uvedomíš si to až prebehne spojenie a premena. Mal by si s tým začať, ale predsa ťa len musím upozorniť , že premena, keď nastane je už nezvratná. Už nikdy, nikdy v živote nebudeš taký, aký si teraz!´
Sírius sa zarazil, prižmúril oči a zhlboka sa nadýchol. Potom sa zohol a zdvihol Harryho do náručia. Niesol ho do kúpelne a prihováral sa mu práve tak, ako sa pred nedávnom prihovárala Petúnia Dudleymu.
„Poď Harry, trošku sa poumývame a potom dostaneš papať. Si hladný?“ spýtal sa a keď ho malé , detské rúčky objali okolo krku, srdce sa mu roztopilo v hrejivom pocite .
„Papať...pa..papať..,“ žvatlal Harry a usmieval sa na Síriusa celou tváričkou, ešte stále zababranou od kaše. Keď mu Sírius odhrnul dlhé vlásky z čela, videl jazvu, krorá mu zostala po smrteľnej kliadbe. Trochu sa čudoval, prečo mu ju Dumbledore neodtránil, ale potom si spomenul na Lilyne slová , povzdychol si a pritisol si ho tesnejšie k sebe.
Sírius sa nikdy o dieťa nestaral a vôbec nevedel, ako na to. Nebyť priateľskej pomoci Patricka a jeho dobrých rád, asi by to dopadlo všelijako. Takto sa po hodine okúpaný, najedený a spokojný Harry zavŕtal do prikrývky veľkej postele v izbe, ktorá sa ukrývala za ďalšími dverami. Keď zatvoril očká a zaspal, ako keď ho do vody hodí, neváhal už ani Sírius a napustil si plnú vaňu vody. Vliezol do teplej vody a slastne privrel oči. Takýto prepych nezažil už veľa mesiacov. Toto bolo to najlepšie, čo za posledné dni prežil, tada, keď nepočíta ten útek z Azkabanu. Škoda, že o ňom nebude môcť nikdy nikomu porozprávať, pretože to bol nezabudnuteľný zážitok. Privrel oči a spomínal, ako odlevitoval svoj klon na palandu a potom sa v rôznych zvieracích podobách plížil chodbami, až k vonkajším dverám . Tam musel niekoľko hodín čakať, kým sa dvere neotvorili a on sa konečne dostal von. Bol voľný , slobodný a zmizol odtiaľ naozaj bleskovou rýchlosťou. Ale ten pocit, keď sa po prvýkrát nadýchol vzduchu mimo pevnosť, ten sa už nikdy nezopakuje.
Trikrát vypustil a napustil vaňu čistou vodou, než sa cítil ako tak čistý . Zabalil sa do veľkého, tmavohnedého županu , prešiel do pracovne a pritiahol si tác plný vybraných lahôdok. Od včera nič nejedol a bol už poriadne hladný. Odkrajoval si malé kúštičky zo všetkého, čo tam našiel a nechal si tie sústa rozplývať na jazyku. Pre túto chvíľu bol neskonale šťastný. Toto jedlo ho nielen zasýti, ale je plné rôznych chutí. Nezjedol toho veľa, stiahnutý žalúdok mu to ani nedovolil, ale cítil sa výborne a zase bol plný sily.
,Tak, ako si sa rozhodol?´ spýtal sa ho Patrick , keď odstrčil tác a spokojne sa oprel v kresle.
„Premýšľal som ,“ pritakal Sírius a vzdychol si, „nedokázal by som celý život žiť niekde zatvorený a ani pre Harryho by to nebolo najlepšie. Je to asi jediné riešenie,“ znovu si vzdychol. „Ale bude mi to asi chvíľu ľúto,“ upozornil Patricka, aby potom nereptal, keď bude mať Sírius depresie pri pohľade do zrkadla.
,No dovol,´naježil sa Patrick, , ja som tiež nevyzeral najhoršie, tak nemusíš fňukať,´ odvrkol trochu urazeným tónom. ,Konečne, môžeš sa pozrieť!´doložil a Sírius sa uškrnul.
„Na čo sa mám pozrieť? Nikde tvoj obrázok nevidím, ale ako priesvitný si nevyzeral....“ radšej to ani nedopovedal, lebo mozgovými závitmi mu prebehlo mierne brnenie, ako sa Patrick rozčuloval. „Čo sa ježíš,“ upokojoval svojho spoločníka, „radšej mi povedz, ako na tú premenu, čaká nás ešte spústa práce a nedávno si ma upozorňoval, že tvoj syn je v nebezpečenstve. Čím skôr to prebehne, tým lepšie.“
,Máš pravdu, som nervózny,´priznal Patrick a Sírius s povzdychom prevrátil oči.
, Nervózna duša, ktorá trčí v mojej hlave, to je mi nadelenie,´
,Hej! Ja ťa počujem!´urazil sa Patrick, , poďme na to. Najskôr tvoja premena a potom odovzdáš dar rodičov Harrymu. Nezabudni, že aj on sa zmení. Musí sa podobať na môjho mladšieho syna.´
„Ako sa volal,“ spýtal sa Sírius a trel si dlane, pripravujúc sa na veľké čarovanie.
,Brentan,´odpovedal Patrick po chvíli a Sírius si spomenul na heslo k vonkajším dverám. Už chápal, prečo bolo pre Paricka také ťažké, to heslo vysloviť.
„Patrick, naozaj je málo času, tvoju podobu a kúzlo,“ naliehal netrpezlivo a nazrel do izby, či Harry ešte spí.
, Prezri si ten obraz, ktorý ti visí po pravej strane. Na ráme sú ružice a tretiu odspodu stlač,´ prikázal Patrick. Sírius prikývol , prešiel po ráme prstami a odpočítal ružice. Tretiu pohladil bruškom prsta a stlačil. Obraz akoby sa prepadol do seba a na miesto veľkého jednorožca tam v plnej kráse stál mladý muž, ktorý Síriusovi pripomínal priesvitnú podobu z cely. Naozaj nevyzeral zle, skôr dobre, aj keď na Síriusa nemal. Teda, keď bol mladší a lepšie živený, samozrejme. Jediné, čo sa zmenilo boli farby. Pleť mal opálenú, trochu tmavšiu a na tvári zopár pieh. Vlasy husté, hnedé, trochu dohrdzava a oči, oči zostanú šedé, tak ako mal aj on. No , možno trochu iný odtieň, ale aspoň niečo zostane tak, ako bol zvyknutý. Inak, Patrick bol vyšší a plecnatejší s mocnou, svalnatou hruďou a ramenami. Úzke boky a svalnaté, rovné nohy tiež neboli najhoršie. Napriek tomu si na svoju novú podobu bude musieť nejaký čas zvykať. ,Najlepšie bude nechodiť pričasto pred zrkadlo.´ usúdil Sírius a Patrick sa temne zasmial.
,Samozrejme a potom sa uvidíš v zrkadle a vytasíš na seba prútik.´
„No, to by som asi ťažko potom niekomu vysvetľoval,“ rozosmial sa Sírius , „ako znie to kúzlo a čo prútiky?“ spýtal sa a nespúšťal pohľad z postavy na obraze.
,Prútiky ako pri vytvorení klona, ale záverečný pohyb je opačný a kúzlo je jednoduché, ľahko si ho zapamätáš , sú to len dve slová ,Muto effigies´. Najskôr si to vyskúšaj, druhú možnosť nedostaneš.´
Sírius tentokrát poslúchol bez frfľania a niekoľkokrát si to vyskúšal. Keď si bol istý, že už kúzlo zvládne, zhlboka sa nadýchol , uchopil pevne oba prútiky , zovrel ich v ruke a namieril pravú ruku na obraz. Mávol prútikom a nahlas vyslovil formulu „Muto effigies!“Zároveň druhým prútikom mieril na seba. Zelený záblesk zasiahol obraz, vpil sa do namaľovanej postavy a ona v ňom zmizla. Potom to vyzeralo, že obraz kúzlo odrazil, pretože záblesk sa vrátil späť k prútiku , zaboril sa doň a Síriusa zalialo zlaté svetlo. Bolo ta takmer ako keď vypijete Všehodžús, ale bolesť bola oveľa inztezívnejšia. Hoci bol Sírius už na rôzne formy premien zvyknutý, mal čo robiť, aby nevykríkol nahlas. Jedine pomyslenie na to, že by vyľakal Harryho mu zomklo ústa a on len ticho zastonal, keď padal na dlážku v ohromujúcich kŕčoch. Posledná myšlienka, ktorá ho napadla bola, že Harry toto nesmie zažiť. To by mu pravdepodobne nikdy nezabudol.
Len namáhavo sa vracal späť k vedomiu. Bolelo ho celé telo a predstava, žeby sa mal pohnúť ho trochu vydesila. Ale musel, niekto ho totiž ťahal za župan a pokúšal sa ho zdvihnúť.
„Ujo, hapal, ujo hopi..“ počul detský hlások a okamžite otvoril oči. Harry sedel vedľa neho a ťahal ho za rukáv. Čielko mal pokrčené námahou a usilovne rozmýšľal, ako pomôcť tomu veľkému ujovi, ktorý tu leží skrútený na dlážke. Keď sa pohol a pomaly zodvihol, dieťa sa upokojilo. Opatrne vstal, pozrel si na ruky, prešiel si rukami po tvári i vlasoch. Zdvihol Harryyho na ruky a rýchle vošiel do kúpelne. Bolo tam veľké zrkadlo a on chcel vedieť, či sa premena podarila. Zmenil sa, to vedel, cítil to, ale ako, to mu povie len to zrkadlo najlepšie.
Premena bola dokonalá. Sírius Black prestal existovať a pred zrkadlom s dieťaťom na rukách stál Patrick O´Brayen, takmer totožný s tým, ktorý bol pred niekoľkými minútami namaľovaný na obraze. Jediný rozdiel bol v tom, že ten v zrkadle bol o niečo chudší a na tvári mu pribudlo niekoľko vrások. Iba tam niekde vo vnútri, za hradbou sivých očí bol ešte stále Sírius taký, ako predtým. Už nepočul žiadny ďalší hlas, ktorý by sa s ním neustále rozprával, všetko sa skončilo. Čo všetko sa zmenilo, to postupne zistí, ale teraz musel urobiť niečo veľmi dôležité a nevedel, ako na to. Pozrel sa na Harryho, pohľadil ho po tváričke a potom podišiel rozhodne k skrinke, ktorá visela nad umyvadlom. Otvoril ju a prezeral si elixíry, naukladané v policiach. Vzal jemne nazelenalý elixír hlbokého spánku a vrátil sa do pracovne. Na malú lyžičku nalial niekoľko kvapiek opalizujúcej zelenej tekutiny a pridal pár kvapiek sirupu z fľaštičky na stole. Posadil si Harryho na kolená a hľadiac mu priamo do očí povedal: „Otvor pusinku, Harry, musíš vypiť medicínku, aby si bol zdravý,“ prihovoril sa mu príjemným a láskavým tónom . Harry na neho chvíľu nedôverčivo pozeral, ale nakoniec ústa otvoril . Patrick na nič nečakal a rýchlo mu strčil lyžičku s elixírom do úst. Vedel, že je trochu horkastý a dieťaťu chutiť nebude. Harry sa podľa jeho očakávania aj znechutene zaškľabil, ale pod prísnym pohľadom sivých očí prehltol. „Krásne,“ pochválil ho a veselo sa usmial, „ty si už naozaj veľký chlapec.“ Zdvihol ho do náručia a sledoval, ako sa veľké, zelené oči zatvárajú a Harry mu v rukách tvrdo zaspal. Položil si jeho hlavu na plece, objal ho veľkými, mocnými rukami a odniesol do izby. Položil ho na postel a z hlbokým povzdychol položil pravú ruku na jeho čelo a ľavú na svoju hruď. Na túto premenu nepotreboval prútik, lebo on len odovzdával dar , ktorú mu z lásky poslali jeho rodičia.
„Accipie congliarium positivus dilectio!“ povedal dôrazne a celé jeho telo sa rozžiarilo jasným, zlatým svetlo, ktoré prešlo na Harryho a aj jeho pohltilo. Potom sa žiara začala od Patricka postupne sťahovať a keď úplne pohasla, neležal už na posteli Harry James Potter, ale Brentan Oran Cole O´Brayen.
Patrick si kľakol k posteli a pozorne si so slzami v očiach dieťa prezeral. Takto by vyzeral jeho mladší syn. Vyzerá presne ako Kieran, ale zdalo sa mu, že je trochu drobnejší. No, to bude môcť posúdiť, až ich uvidí spolu. Nikto nevie, že Brentan zomrel, nikto nevie, že sa práve narodil. Opatrne synčeka prikryl , pohladil ho po vláskoch a odišiel do pracovne. Má ešte hodinu , kým sa Brentan zobudí. Za ten čas toho musí stihnúť ešte veľa. Čaká ho návrat do Amazonského pralesa a tá najťažšia skúška zo všetkých skúšok. Musí pochovať celú výpravu, ktorú Smrťožrúti povraždili a musí nájsť Kierana. Ani predstaviť si nevedel, na čo sa mohol premeniť.
V pracovni si zo zásuvky písacieho stola vytiahol písacie potreby, rozložil si pred sebou čistý pergamen a začal písať . Posledný krát písal ako Sírius Black a s nostalgiou pozoroval známe písmo, ktoré sa čoskoro zmení na typický, hranatý rukopis Patricka O´Brayena. Najskôr len ťažko hľadal slová, ktoré by vyjadrili jeho pocity a vysvetlili, čo všetko sa pred niekoľkými mesiacmi stalo. Nežiadal o odpustenie, toho sa mu už dostalo od Jamesa a Lily, žiadal len o pochopenie a dôveru. Už nechcel, aby sa jeho najlepší a už jediný priateľ trápil. Pravdivo a jednoduchými slovami mu vyrozprával všetko, nič nepridal a nič nezatajil. List pergamenu pevne zmotal a previazal obyčajným povrázkom, ktorý uviazal na uzlík. So zvitkom prešiel ku knižnici a stlačil pero, ktoré otváralo tajný priechod do podkrovia . Pod strechou bolo niekoľko sov, ktoré nosili jeho osobnú korešpondenciu. Jednej z nich odovzdal list a chvíľu sa pozeral, ako odlieta. Potom sa rozhodným krokom vátil do pracovne, vytiahol z tajnej zásuvky náhradný prútik a na stôl položil prenášadlo. V spálni vytiahol zo skrine čisté oblečenie a pretože sa Brentan už začínal prebúdzať, musel sa poponáhľať. Prútik zasunul do puzdra , do tašky zabalil nejaké jedlo a vzal syna do náručia. Pevne ho zovrel a aktivoval prenášadlo.
Komentáře
Přehled komentářů
moc hezká kapča.. a musím se všema souhlasit.. taky mi přišlo líto že už nebude žádný Sirius a Harry, jen doufám že se jejich povahy úplně neztratily že se jen změnily.. opravdu moc hezké.. jen mě napadlo jestli by ta písmena nemohla být o trochu větší.. ne že by se to četlo úplně špatně, ale bylo by to lepší.. teda samozřejmě kdyby to ostatním a tobě nevadilo..
skodaaa
(ada, 30. 1. 2008 0:44)fakt smutneeeeee... :-((( uz vlastne nie je sirius ani harry...keby si nepisala tak perfektne asi by som s tym teraz sekla :-DD ale dufam ze sa im vrati podoba, skor ci neskor :-)))
taktiez suhlasim:)
(julili, 29. 1. 2008 19:39)so vsetkymi......maju pravdu....skutocny mi budu chybat.....tesim sa dalej:D
taky souhlasím
(soraki, 29. 1. 2008 19:17)s děvčaty, tahle kapča byla krásná i smutná :-D. Snad nám to ještě přiblížíš. Moc se těším
úplne súhlasím
(Cassie, 29. 1. 2008 17:57)s Peťou. Je to krásne, nemám viac slov, len mi bude ľúto za pravým Siriusom a pravým Harrym Jamesom Potterom - síce pre oboch je to len a len lepšie. Dúfam, že nám to viac ozrejmíš... Mimochodom, veľmi sa mi páčilo, ako sa Sirius správal k Harrymu (Brentanovi) - bolo to dojemné a veľmi pekne napísané. A teším sa na Kierana a taká malá otázočka - kde sú jednorázovky????
Krásné
(Peťa, 29. 1. 2008 16:58)Tato kapitolka se mi moc líbila. Bylo to trochu smutné. Už to nebude Sirius jako dřív. I Harry nebude vypadat jako James a nebude už mít Lillyiny oči...
báječné
(Lily, 30. 1. 2008 14:59)