Priestorom a časom

76. Navždy zbohom

Voldemort kráčal k Brentanovi a tomu z úst neschádzal veselý úsmev. Pozrel na Kierana a víťazne sa uškrnul. Dlhé mesiace premýšľania a príprav sa skončili. Súperi stáli oproti sebe a pozorne sa prezerali. Na Voldemortovej tvári sa objavil ošklivý úškľabok. Brentanovu mladosť považoval za svoju veľkú výhodu a nedokázal skryť svoje uspokojenie. Tohoto mladíčka zabije skôr, než sa stihne spamätať a bude voľný. Potom si túto bandu nájde a pomstí sa im. Vrhol na okolo stojacich zaklínačov nenávistný pohľad a znovu sa zahľadel na chlapca oblečeného v dračej koži. Stál uvoľnene a bez akéhokoľvek náznaku strachu. Z neustále sa potápajúceho hradu vyskakovali ďalšie postavy v smrťožrútskych maskách a pripájali sa k svojmu pánovi . Zostala ich len hŕstka, ale očividne to boli tí najmocnejší a najvernejší.

 Okolo oboch protivníkov sa rozostavili zaklínači a členovia rádu. Tadiaľ nemala šancu prekĺznuť ani myš. No myš sa ani nesnažila, ale akýsi potkan áno a jeden z členov rádu ho chytil do začarovanej pasce. Patrick sa mu prizrel a na tvári sa mu objavil zvláštny úsmev.

„Toho potkana si neskôr poriadne vypočujte,“ povedal so smiechom, „vyzerá to, že je to animág.“ Bill Weasley , ktorý potkana chytil si zdvihol klietku k očiam a potom ich vytreštil na otca, stojaceho neďaleko neho.

„To je predsa Percyho potkan! Má na prednej labe o jeden prst menej. My sme mali celé roky v rodine animága a nevedeli sme o tom?“

„Pettigrew,“ zasyčal pohrdlivo Voldemort, „ nechajte si ho, už ho nepotrebujem!“

„Pettigrew?“ takmer podskočil Dumblerore. „ To nemôže byť Pedigrew, toho predsa zabil Black.“

„Tss! uškrnul sa Voldemort a znovu uprel pohľad na Brentana, ktorý tam ticho stál a mierne sa usmieval. „Urči svojho sekundanta!“ zvolal a z pomedzi zaklínačov vystúpil druhý mladík, na nerozoznanie podobný jeho protivníkovi.

„Ja som jeho sekundant a moja je druhá rana! Som Kieran O´Brayen a tiež sa hlásim o právo odplaty!“

„Mám bojovať s deckami? Robíte si zo mňa srandu?“ zreval Voldemor a namieril na Brena prútik. Brentan sa prestal usmievať , prižmúril oči a jemne mávol rukou. Prútik sa vo Voldemortovej ruke mykol, vytrhol sa mu a odletel ďaleko mimo kruh.

„Ešte nie!“ povedal Brentan a kývol na Leva. „Podaj mu ten prútik, aby nepovedal, že som ho zabil neozbrojeného!“ povedal pohrdlivo .

„Accio môj prútik!“ zvolal Voldemort a natiahol ruku. Prútik mu do nej vletel a on ho kŕčovite zovrel. Malá ukážka Brentanovej sily ním trochu otriasla, ale napriek tomu bol presvedčený , že jeho nikto nemôže poraziť.

„Váš sekundant?“ pripomenul Brentan , rozopol si sponu na plášti a podal ho Levovi.

„Lucius!“ zvolal Voldemort a z hlúčika smrťožrútov sa oddelila jedna postava. Malfoy si sňal masku a z paličky vytiahol prútik. Meravo sa uklonil Brentanovi, potom Kieranovi a postavil sa vedľa svojho pána.

„Môžeme začať,“ vyhlásil , ale Brentan ešte zdvihol ruku , otočil sa ku Kirillovi a čosi mu pošepkal. Ten poklopkal po komunikátore a ticho do neho začal hovoriť. Všetci zaklínači si na jeho pokyn pripravili prútiky a vzali medzi seba zvyšných smrťožrútov.

 Voldemort si priložil prútik k tvári a formálne vzdal česť svojmu súperovi. Brentan, ktorému sa prútik objavil v ruke akoby odnikiaľ zopakoval pohyb, uklonil sa a vzápätí vyčaroval runový štít, ktorým odrazil karmínový prúd energie. Prútik si nedbanlivo zastrčil do čižmy a potom urobil prudký pohyb pravou rukou. Voldemorta zdvihol mocný náraz energie do vzduchu a odhodil ho ďaleko dozadu. Pretočil sa vo vzduchu, dopadol priamo na nohy a mávol prútikom .Kliadba zdvihla obrovský vír a vrhla na Brentana tisíce ostrých bodcov . Ľavou rukov Brentan kúzlo zrušil a pravou na neho vrhol ohnivú guľu. Voldemort reagoval inštinktívne a pokúsil sa ju zahasiť . Z jeho prútika vytriskol mocný prúd vody a narazil do ohňa. Vzápätí guľa vybuchla a žiara všetkých na niekoľko okamžikov oslnila  Zaklínači reagovali tiež naprosti inštninktívne .

„Vindicatio progenies speculum!“ zahrmelo zo všetkých strán a mocné štíty prikryli postavy vo vonkajšom kruhu. Brentan sám stál za striborným štítom, ktorý bez námahy ovládal ľavou rukou. Zato Voldemorta oheň zasiahol. Bol k nemu oveľa bližšie a hlavný nápor schytal naplno. Habit mu ešte tlel a na odkrytých častiach tela boli vidieť otvorené popáleniny. V červených očiach mu horela nenávisť a túžba po pomste. Niečo takéto sa mu ešte nikto neodvážil urobiť! Mávol prudko prútikom a všetky rany sa mu odrazu začali zatvárať a hojiť. Viditeľne pookrieval, ale smrťožrúti, ktorých strážili zaklínači a začali krútiť v neznesiteľných bolestiach. Aj Malfoy sa spočiatku zapotácal, ale potom sa znovu narovnal. V tvári mal výraz absolútnej hrôzy a pozeral sa na Voldemorta s doširoka otvorenými očami. Odpoveďou mu bol Voldemortov krutý úškľabok.

„Vidíš ich?“ zasyčal na Brentana a mávol rukou nedbalo k postavám, padajúcim k zemi. „Zakaždým, keď ma zraníš budú slabší a slabší, až kým nezomrú vysilením! Mysli na to, že to ty ich zabíjaš!“

„Nie!“ pokrútil hlavou Brentan. „ Oni sami sa rozhodli keď sa k tebe pridali a teraz len nesú svoj diel zodpovednosti.“ odpovedal mu pokojne , odratne sa vyhol niekoľkým rezacím kúzlam, ktoré mu nestáli ani za vyčarovanie štíta a znovu prudkým pohybom prehodil Voldemorta cez vonkajší kruh.  Teraz sa mu už nepodarilo dopadnúť na nohy a poriadne žuchol rovno na zadok, len to tak zadunelo. Niektorí zaklínači sa začali pochechtávať, ale niekoľkí smrťožrúti upadli do bezvedomia, aj Malfoy obelel a podklesol v kolenách.

 Brentan sa na nich so znepokojením pozrel a spomenul si na spiaceho Snapea. Aj on je s Voldemortom zviazaný, aj z neho čerpá Voldemort životnú silu. A práve teraz mu hrozí, že v spánku zomrie! Čím dlhšie bude Brentan súboj preťahovať, tým viac sily im odčerpá.

 Vonkajší kruh sa rozostúpil a vpustil Voldemorta rozzúreného do bieleho žiaru. Kráčal tak odhodlane, že to chvíľu vyzeralo, že napochoduje k Brentanovi a dá sa s ním do pästného súboja. Tu by pravda mal šance ešte menšie a tak sa zastavil a vzápätí letela v Brenovi zelená žiary Avady Kedavry. V okolí Brentana všetci padli k zemi a kryli sa štítmi, pretože predpokladali, že sa kliadbe uhne.

„Conduplicare!“ mávol rukou Bren, zdvojil silu kliadby. Potom prudko zamával rukami a Kieran , ktorý odrazu stál vedľa neho sa synchrónne pridal.

„Mannach fehu alhis Alkové!“ vykríkli súčasne a vrhli mohutnú zelenú žiaru obidvomi rukami priamo na Voldemorta. Ten síce bleskove vyčaroval ochranný štít, ale zdvojenej Avade, posilnenej silou dvojičiek nemal šancu odolať žiadny, ktorý by bol schopný vyčarovať. Žiara ho zmietla, akoby tam vôbec nebol. Voldemort s hrôzou hľadel na svoj nevyhnutný koniec, zreval a pokúsil sa ujsť. Kliadba ho dostihla v polobrate a udrela do neho plnou silou.

„Occidere aetemus!“ zvolali vzápätí obaja bratia a urobili rukami absolútne nemožný pohyb a prsty na rukách mali takmer zaplatené. Sila kliadby bola nevídaná, Dumbledore po prvýkrát v živote stratil glanc a hľadel na to s ústami otvorenými dokorán, akoby chcel vykríknuť, ale hlas sa mu zasekol v hrdle. Oči mal vytreštené a od hodiny ho mohli postaviť ako sochu do najbližšieho parku.

 Bez jedinej hlásky zízali všetci ako sa Voldemort doslova rozpustil a vyparil do ničoty. Nezostalo z neho vôbec nič! Nikto viac sa nemohol živiť nádejou, že Voldemort ešte niekedy povstane . Nikto viac sa toho nemusel báť. Každý atóm jeho tela i duše zničila kliadba zabíjajúca nesmrteľných. Obaja bratia spustili ruky a mocne sa objali. Správne a po bratsky uplatnili svoje právo za smrť matky a zbavili svet ďalšieho kúsku zla. Potom sa na seba usmiali a spoločne vykročili k otcovi, ktorý im so širokým úsmevom kráčal oproti. Mocne ich oboch objal , akoby sa chcel uistiť, že sú skutočne živí a zdraví a potom spoločne zrušili protipremiestňovacie zábrany. Už ich nepotrebovali a nemuseli sa dokonca ini báť, že sa im zvyšní smrťožrúti pokúsia ujsť. Voldemort v snahe o svoju záchranu, vyčerpal z nich takmer všetku silu. Všetci do jedného tam ležali v hlbokom bezvedomí. A v čarovnej klietke bola posledná Voldemortova obeť. Malý potkan v nej ležal s natiahnutými nožičkami a bol nepochybne mŕtvi. Zatiaľ si to všimol iba jeden človek a ticho stál niekoľko okamžikov nad klietkov so skapatým potkanom. Potom sa smutne usmial krivým úsmevom, zdvihol klietku , podišiel o niekoľko krokov bližšie k diere, ktorá zostala po potopenom hrade a s nečakanou silou ju hodil priamo dolu. Potom rozhodne mávol niekoľkokrát rukami a jama sa začala zarovnávať, až kým po nej nezostalo ani pamiatky.

„Otec, prečo si ho hodil dolu? Mohol nám povedať veľa zaujímavého!“ spýtal sa ticho Brentan, ktorý sa postavil k nemu a sledoval, ako sa jama zasypáva.

„Už nemohol povedať vôbec nič. Bol mŕtvi a stuhnutý , ale keby aj nie z klietky sa nedostane a nič iné si ani nezaslúži. Mnohým ľuďom zničil život, nech teda po ňom nezostane ani stopa. Bude to tak lepšie,“ usmial sa Patrick , objal syna okolo pliec a odvádzal preč . Remus sa na nich pozeral a v očiach mal smútok, väčší než kedykoľvek predtým. Na malú chvíľu dúfal, že sa mu konečne podarí zachrániť Síriusa a jeho nádej zase stroskotala.

„Remus, ideme domov!“ zavolal na neho po chvíli Patrick, ktorý sa o niečom veľmi energicky dohadoval s Dumbledorom. Potriasol teda hlavou , vyrovnal plecia a vykročil k nim.

„O čom sa to hádajú?“ spýtal sa Toruna, ktorý sa neďaleko nich škeril ako orech na smetisku a cez komunikátor si zháňal svoju skupinu.

„Dumbledore žiada od Patricka, aby okamžite išiel s ním na ministerstvo . Vraj je nevyhnutné jeho svedectvo, aby tých zvyšných smrťožrútov Fudge zase neprepustil pre nedostatok dôkazov.“

„Aj tak ich prepustí,“ mávol rukou Remus a urobil zhnusenú grimasu , keď si spomenul na veľmi nekonvečné postupy Fudgeho pri zatýkaní zločincov a prepúšťaní väžňov z Azkabanu.

„No veď práve, aj Patrick si myslí, že v tomto prípade by zbytočne strácal čas. Okrem toho na neho ešte stále zopár úradníkov krivo pozerá, tak im nechce zbytočne liezť na oči.“

„Vari sa ich nebojí!“ zvolal neveriacky Remus a Torun sa dunivo rozosmial.

„Určite nie, ale nemá dôvod nepríjemnosti vyhľadávať. Patrick má rozum a nelezie býkovi na rohy!“ Remus sa tiež zasmial a pohol sa k Patrickovi a chlapcom. Stáli vedľa Dumbledora a chystali sa na odmiestnenie.

 Práve sa s celou svojou skupinou odmiestnil Ivar a ostatné skupiny ich v rýchlom slede nasledovali. Na slatinách zostali len členovia Rádu , ktorí postupne premiestňovali bezvedomých smrťožrútov. Dumbledore sa ešte stále pokúšal presviedčať Patricka o svojej pravde, ale ten ho už vôbec nepočúval. Remus sa krátko rozlúčil s Arthurom a jeho synmi a pozval celú rodinu Weasleyovcov k sebe na návštevu. Patrick, ktorý to počul sa pochvalne usmial a potom mu pohľad znovu stvrdol, keď sa stretol s prenikavým pohľadom modrých očí. Okamžite sa zahľadel radšej na svojich synov, ktorí tam uvoľnene stáli a uškŕňali sa. Remus zdvihol Brentanov plášť a prehodil mu ho cez plecia. Bren sa na neho vďačne usmial, zapäl si pracku a potom si znovu spomenul na Snapea. Obrátil sa teda k Dumbledorovi.

„Toho vášho smrťožrúta nájdete v jednej učebni napravo od východu. Mali by ste si ho skontrolovať, či sa mu niečo nestalo. Myslím, že Voldemort ho vysával rovnako ako týchto tu,“ ukázal na bezvedomé postavy, ktoré okolo nich práve levitovali členovia Rádu.

„Upozorňovali sme vás, aby ste ho varoval, ale ako sme videli životy ľudí pre vás nie sú dôležité,“ poznamenal Patrick tvrdo a zamračil sa. „Som rád, že táto kapitola histórie je už uzatvorená,“ doložil a bez ďalších slov sa odmiestnil. Brentan položil Remusovi ruku na rameno , mrkol na Kierana a rozplynuli sa vo vzduchu spoločne s Kirillom a Levom. Dumledore, ktorý práve pred niekoľkými okamžikmi znovu zdvihol protipremiestňovacie zábrany sa na to len nechápavo pozeral.

„Určite budem spať minimálne dva dni,“ zazíval široko Brentan, keď vyliezal z krbu a ledva zapletal nohami. Deň, ktorý sa pomaly končil bol mimoriadne dlhý a predstava postele sa zdala byť neodolateľná . Keď videli Selenu, ako k nim beží a v očiach má ešte stále zvyšky strachu, ktorý prežila , dali sa na ústup a nechali rozprávanie na Patricka. Ten sa na nich síce pozeral ublížene, ale nakoniec s povzdychom objal Selenu okolo pliec a šepkajúc jej do vlasov , odvádzaj ju domov. Bolo už takmer ráno, keď palác konečne utíchol a bolo už takmer poludnie, keď sa začal zase prebúdzať.

 Celé dva dni draci odpočívali a naberali sily na návrat do školy. Semester sa ešte nezačal, ale celý klan ich už netrpezlivo očakával. Veď tým, že porazili Voldemorta si zase trochu pootvorili dvere do Avalonu. A to bola veľká pocta ako pre nich, tak pre celý klan vlkov. Ešte žiadny klan v celej histórii Kalevaly sa nemohol pochváliť tým, že z ich radov sa do Avalonu dostali až štyria študenti. 

 Konečne sa krátky odpočinok skončil, draci sa rozlúčili s rodinami a vkročili do krbu. Patrick s Remusom zostali stáť a ešte chvíľu sa pozerali do plameňov. Potom sa na seba usmiali a vrátili sa k práci. Skupiny zaklínačov, ktoré museli prerušiť prácu sa zase rozbiehali po svete a bolo treba ich činnosť koordinovať.

V pracovni na stole ležala obrovská hromada pošty a keď z nej Remus vytiahol prvý list, všetko sa to na neho zosypalo. Patrick sa vzápätí na to zlomil v páse a dobrú pol hodinu bol naprosto nepoužiteľný. Neustále sa chechtal a liezol tým Remusovi strašne na nervy. Radšej si ho teda nevšímal a začal triediť poštu. Medzi tým množstvom listov sa objavil jeden, ktorý ho zaujal. Prezeral si pečať a premýšľal, kde ju už videl. Nakoniec to vzdal a list otvoril. Bol to krátky úradný doklad, ktorým ho vyzývali, aby sa dostavil na prejednanie dedičstva po Síriusovi Blackovi, ktorý pred niekoľkými dňami v Azkabanskom vezení náhle zomrel.