Priestorom a časom

74.  Pred bojom

Letný tábor sa končil a draci už strácali nádej, že sa budú môcť zúčastniť boja s Voldemortom ešte skôr, než začne ďalší semester. Brentan mal na tvári takmer neustále zvláštny úsmev a v očiach  neprítomný výraz. Jeho telo práve plávavo vedľa Kirilla tesne nad morským dnom lagúny, ale kadiaľ sa túlala jeho myseľ, vedel len on sám. Obaja O´Braenovci už boli plnoletí a v deň ich narodením vyhlásil Brentan svoje právo odplaty , čo Kierana strašne naštvalo a dva dni s bratom neprehovoril ani slovo. Bren sa len usmieval. Nesnažil sa Kiera presvedčiť, nesnažil sa argumentovať, dokonca na neho ani nevytiahol s ťažkou artilériou starodávneho práva, ale čakal, kým sa Kieran neupokojí. Až potom ho odviekol takmer násilým kamsi preč, ďaleko od ostatných a keď sa vrátili, bolo zase medzi nimi všetko v poriadku.

,Vieš na čo neustále myslí?´ spýtal sa znepokojený Lev Kierana, plávajúceho vedľa neho a pohľadom sledoval Brentana.

,Vymýšľa  kliadbu, ktorou by Voldemorta zničil raz a navždy. Nepáči sa mu , že sa neustále vracia ako bumerang, tak sa rozhodol, že s tým skoncuje,´  vysvetlil mu ticho Kieran a vzápätí by sa utopil, keby nemal žiabre, pretože ho čosi silno udrelo po hlave. ,Aúúúúú! Čo do frasa má byť zase toto!´ zvreskol, len čo nabral dostatok vzduchu . Vo vode to zaznelo, ako jeden nepretržitý prenikavý zvuk, pripomínajúci parnú píšťalu. Jeho spoločníci sa pri tom zvuku strhli a tasili prútiky. Všade však bol kľud, nič sa nedialo. Kieran sa obzeral okolo seba a hľadal príčinu nečakaného napadnutia. Našiel ju až keď sa vrátil  kúsok späť. Bola to kovová skrinka so znakom zaklínačov.

,Tak toto mohlo napadnúť len otca,´ poznamenal sucho Kieran, vzal skrinku a obzeral si ju zo všetkých strán, , ktohovie  či počítal aj s tým, že s ňou niektorý z nás dostane po hlave,´ zapremýšľal nahlas a chcel ju otvoriť.

,Počkaj!´ zastavil ho Brentan a ukázal okolo seba. ,Sme vo vode a ak je tam list, rozmaže sa skôr, než si ho stihneme prečítať .´

,Tiež pravda,´ prikývol uznanlivo Kier a zamieril mocnými údermi chvosta k hladine. Neďaleko od nich bol malý skalnatý ostrovček, ktorý vyčnieval nad hladinu. Kieran mieril priamo k nemu. Opatrne sa vynorili a než sa s námahou vytiahli na skaly, poriadne sa poobzerali.

„Vzduch je čistý,“ uškrnul sa Brentan , keď sa zase normálne nadýchol a mohol zase používaľ hlasivky, „  vyber list a čítaj, už sa neviem dočkať.“ Kieran neváhal a otvoril skrinku dvojitým mávnutím ruky. Tesne priliehajúce veko odskočilo a chlapci sa pozerali na hrubý zvitok pergamenu ležiaci na jej dne. Kieranovi zasvietili oči a keď pergamen vyťahoval, spokojne sa usmieval.

„Toto nemôže byť správa o tom, že Voldemort sa ešte stále opaľuje na Malorke,“ hovoril a nedočkavo ho rozvinul. Oči mu rýchle behali po riadkoch otcovho hranatého písma a úsmev sa mu stále väčšmi rozširoval. Zvihol k nim pohľad , rysy tváre mu stvrdli a oči mu horeli. „Lov sa začína!“ zvolal , pozrel na Brentana a podal mu list.

„Páni, mám tú česť pozvať vás na lov najopornejšieho černokňažníka v dejinách Anglicka, ktorý urobil pyramidálnu chybu a spôsobil smrť našej matky. Pretože som len o päť minút mladší a nie som dedičom mena a titulu rodu, mám po dosiahnutí plnoletosti prednostné právo tohto hada zašliapnuť.“ vyhlásil so všetkou vážnosťou  Brentan a pozeral na vážne tváre drakov. „Predpokladám , že si to nenecháte ujsť  a s radosťou sa pridáte k lovcom!“ doložil už celkom normálne a rozosmial sa. „Ideme do tábora a premiestnime sa po paláca. Otec už informoval Breckera, aby nás pustil o niečo skôr a zároveň mu oznámil, že do školy sa vrátime okamžite po skončení akcie.“

  Nikomu to nemusel hovoriť dvakrát. Transformovať sa na ľudí, premiestniť sa do tábora a zbaliť si veci dokázali v priebehu necelej hodiny. Profesor Becker im s povzdychom zaželal veľa šťastia a potom sa len zamračene pozeral na stopy v piesku, ktoré tam po nich zostali. Hrýzol si spodnú peru a premýšľal, ako sa dokázali premiestniť z miesta, odkiaľ sa premiestniť nedalo.

  Štyria vysokí mladíci sa objavili v dome jedného z interných pracovníkov organizácie a usmievali sa ako slniečka. Menší a podsaditejší muž len pokrútil hlavou, keď okolo neho prebehli a naskákali do krbu. Posledný bol samozrejme Brentan a skôr než  vkročil do plameňov mu zamával .

  V miestnosti z aktívnym krbom sa služba nestačila čudovať. Draci z krbu takmer vytančili a s radosťou sa na nich vrhli, aby sa privítali.

„Čo ste pili?“ premeriaval si ich s nedôverou Sven a ustupoval pred otvorenými náručami. „Nepribližujete sa ku mne,“ varoval ich s úsmevom, „ ani ma nenapadne, aby som sa nechal rozmliaždiť. Vy ste tuším ešte narástli, to nie je fér!“

„Neboj, neublížime ti,“ chichotal sa Kieran a otvoril dvere na chodbu. „Kde je otec?“

„V pracovni, ale máte ho počkať doma. Selena sa už tiež vrátila z akcie a chystá vám veci.“  navigoval ich Allan a pozorne s prútikom v ruke kontroľoval krb.

„Dúfam, že sa to nebude dlho zdržiavať,“ prehodil Brentan a rýchle kráčal po chodbe .

„Nečakaj zázraky,“ varoval ho Kirill,  „dospelí si musia všetky akcie podrobne naplánovať. Poznáš aký je váš otec. Akcie plánuje do najmenších podrobností.“

„Možno preto za posledných pätnásť rokov nestratili ani jedného zaklínača,“ ohradil sa Kieran a vkročil do krbu vnútornej siete.

„Ty si vedel, že Selena už zase chodí na akcie?“ spýtal sa Lev, keď vykročil z krbu v južnom  krídle. „Mal som dojem, že dvojčatá ju dokážu plne vyťažiť. A nielen  ju!“

„Nevedel, ale viem si predstaviť, že chcela aspoň na pár dní vypadnúť z domu. Toľko rokov stále  to isté,“ pokrútil hlavou Kirill a prispôsobil krok k Brentanovi.

„Stále to isté!“ zavyl Lev a prevrátil oči. „Zabúdaš na Ivara! Pri tom bol každý deň prekvapením!“

„Aj to časom omrzí,“ pokrčil plecami Brentan a otvoril dvere. V salóne nebola ani noha , ale dvere do vedľajšej izby boli  otvorené a ozývalo sa odtiaľ buchotanie .

„Je niekto doma?“ zavolal Kieran a dvere oproti nemu sa rozleteli. Stála v nich Selena s prútikom v ruke . Keď ich uvidela, uvoľnila sa a na tvári sa jej objavil úsmev.

„Vy ste už tu? Nečakala som vás tak skoro, aj keď ma otec varoval, že tu budete ako na koni,“ pokrútila hlavou a vrátila sa do izby. Kieran išiel za ňou a videl, ako zo skrine vyberá štyri veľké balíky. Pozrela na neho a kývla mu hlavou. „Poď mi pomôcť,“ zavolala na neho a potom mu do náručia naložila dva z nich. „Bren!“  zavolala do izby a keď sa vo dverách objavil Brentan, naložila mu zvyšné balíky. Obaja chlapci zízali na ten náklad a nechápali.

„Čo to je?“ zahuhlal Bren, pretože sa snažil práve zistiť, čo drží v náručí.

„To sú narodeninové darčeky pre všetkých štyroch. Otec mal dojem, že by ste ich mohli potrebovať.“ Brentanovi sa medzitým podarilo do papiera urobiť dierku a prstom skúmal obsah. Okamžite vedel čoho sa dotýka. Dračia koža! Hodil jeden z balíkov Levovi do náručia a netrpezlivo roztrhol ten, ktorý mu zostal v rukách. Na stôl sa vysypal presne taký oblek, ako dostali od otca pre niekoľkými rokmi. Len bol asi o meter väčší. Už siahal na  remienky na košeli, keď si všimol Seleninho úsmevu. Líca mu zaliala červeň a na perách sa mu usadil šelmovský úsmev. Zhrnul oblek do náručia  a žmurknúc na Selenu kývol hlavou k dverám.

„Poďme do našej izby, nebudeme tu Selenu privádzať do rozpakov,“ zaškľabil sa  na ňu, keď videl otrčenú päsť a rýchle zapadol do svojej izby.  Kedysi sa mu izba zdala byť rozložitá, ale keď sa k nemu vovalili aj ostatní draci  s balíkmi v rukách, nebolo sa tam kde pohnúť. „A von! Čo ste sa sem všetci nasáčkovali? Nemáte svoje izby? Veď sa tu nedá ani upažiť!“  vyháňal ich otvorenými dverami a nevšímal si nevrlých poznámok. Až potom si mohol oblek poriadne prezrieť. Áno, bol taký istý!

„Bren!“ ozval sa z vedľajšej izby Kieran. „Myslíš, že sa zmenia?“  spýtal sa priamo  na to, čo zaujímalo všetkých štyroch a čo sa doteraz báli opýtať. To bol vlastne dôvod, prečo všetci zaliezli k Brenovi. Teraz sa prezliekali a v skryte duše dúfali, že nové dračie obleky sa prispôsobia ich vlastnej mágii.  Aj Brentan si postupne navliekal na seba jednotlivé kusy oblečenia a stále čakal, či sa náhodou nezačnú meniť. Nič sa však nedialo a srdce mu pokleslo. Potom pozrel na starý oblek položený na posteli, pokrčil plecami a zapäl poslednú pracku. Akoby to bol ten potrebný impulz, ktorý dračia koža potrebovala, na niekoľko sekúnd sa stiahla okolo Brentanovho tela a keď sa zase uvoľnila, spojila sa dračia  mágia s mágiou človeka. Aj z vedľajších izieb sa ozývali nadšené výkriky.

„Sú to ony!“ volal Lev a rozrazil dvere na Brentanovej izbe. V plnom  tmavosivom dračom výstroji vyzeral veľmi impozantne.

„Tak, ako sa vám páčia?“ ozval sa spoza Levovho chrbta otcov hlas a všetci štyria sa k nemu otočili s úsmevom.

„Nádherné, ďakujeme otec!“ uškrnul sa Kieran , ale otec len mávol rukou a ukázal do kúta , kde stále opreté štyri rovnaké, veľmi elegantné pretekárske metly s mimoriadne dlhými ,, tvarovanými rúčkami.

„Dali sme vám ich vyrobiť na zakázku,“ usmial sa Patrick a premeral si štyri vysoké postavy, „ Na normálnej metle už musíte mať málo miesta.

„Uhádol si,“ prikývol Kieran a prezeral si metlu. „Prečo sa volá Foton?“ spýtal sa odrazu.

„Jej dizajnér si práve čítal nejaký muklovský časopis a ten názov sa mu páčil,“ pokrčil plecami Patrick , pozrel sa znovu sa synov, povzdychol si a kývol hlavou. „Ideme do zasadacej miestnosti, už tam na vás všetci čakajú. Plán akcie je v podstate pripravený a po večeri sa premiestnime do Anglicka.“

„Navštívime Voldemorta ešte dnes?“ spýtal sa ho potichu Brentan, keď kráčali ku krbom. Patrick sa zahľadel na výrazné črty synovej tváre, iskriaci pohľad sivých očí a potom váhavo prikývol. Brentan sa rozžiaril a smútok v otcových očiach si nevšímal. Pre neho bolo dôležité, že možno už dnes bude mať možnosť Voldemorta zničiť.

„Vymyslel som jedno veľmi zaujímavé kúzlo, ktoré znemožní z pomerne veľkého územia akékoľvek premiestňovanie.“ povedal a vkročil do krbu .

„Mysleli sme na to,“ prikývol otec, ale Brentan  len pokrútil hlavou.

„Musím to urobiť ja,“ povedal ticho, „ vaše zaklínanie by mohol zlomiť, ale na mojich si vyláme zuby. Ak teda nejaké vôbec má.“

„Aký je rozsah tvojho kúzla?“ zaujímal sa Kieran, ktorý sa k nim práve pridal a všetko počul.

„Záleží na tom, akú silu do toho vložím,“ pokrčil Brentan plecami, „ od piatich do desiatich kilometrov štvorcových.“

„To by malo stačiť,“ prikývol otec a otvoril dvere na zasadacej miestnosti. Privítal ich šum mnohých hlasov. Miestosť bola plná ľudí, ktorí sa k nim pri vstupe otočili. Väčšinou to boli zaklínači  a chlapci mohli vidieť, že na akciu sa pripravuje takmer celá organizácia a v paláci ostane len naozaj nevyhnutné množstvo ľudí. Na stolíkoch , rozostavených  po miestnosti bolo občerstvenie, ale ležali tam aj mapy, ktoré zaklínači študovali veľmi sústredene. Patrick prešiel k stolu v čele miestnosti a všetci stíchli. Na stole ležala mapa, ktorú Brentan začaroval spolu s malým prútikom a samopíšucim brkom na neustále sa odvíjajúcom pergamene.  Patrick zobral do ruky jeden zvitok pergamenu, rozvinul ho a pozrel na prítomných. Všetci sa na neho pozerali a pozorne počúvali. Vedeli, že od toho v skutočnosti závisí, či sa dožijú zajtrajšieho rána.

„Miesto, kde sa už dva roky ukrýva Voldemort sme konečne lokalizovali a sme si istí, že tak celkom určite bude. Malo by to byť pomerne rozsiahle sídlo a to ma trochu znepokojuje. Bojovať v chodbách a miestnostiach neznámeho sídla, kde môže byť hromada rôznych pascí a prekvapení, ma  nenachýňa.“

„Prečo ho nenecháme zmiznúť?“ spýtal sa Brentan zvučným hlasom a pozorne sa na otca zahľadel. Všetci sa na neho prekvapene zahľadeli.

„Ako chceš nechať zmiznúť celé sídlo?“ uchechtol sa neveriacky Remus, ktorý sedel vedľa neho. Brentan sa na nich len začudovane pozeral.

„Tak ako čokoľvek iné?“ povedal a mávol rukou. Vázička stojaca na jednom zo stolíkov zmizla.

„Ale to je len malá vázička!“ snažil sa mu vysvetliť Patrick , ale Brentan len krútil v úžase hlavou.

„Vy tomu skutočne nerozumiete?“ spýtal sa znovu. „Nie je podstatné, čo nechám zmiznúť, ale to že môžem vôbec niečo nechať zmiznúť! Podstatné je to, že sa to dá! A na veľkosti vôbec nezáleží, záleží na množstve použitej sily.“ vysvetľoval  a oči mal ešte stále rozšírené úžasom.

„Nikto nemá toľko sily, aby nechal zmiznúť celé sídlo,“ pokrútil hlavou otec.

„Možno jeden nie, ale magickú moc je možné prepojiť,“ pokračoval Bren a teraz už len fučal a uchechtával sa. „V Nexe je jedno také šikovné zaklínadlo, ktoré to umožní  a tak by sa to dalo urobiť. Okrem toho, prečo by mal čarodejník čerpať silu zo svojej podstaty, keď okolo jej je stále dosť? Stačí sa trochu natiahnuť a k dispozícii je neobmedzené množstvo sily.“

  Teraz sa na neho všetci pozerali ako na šialenca a väčšina vôbec nevedela, o čom to vlastne hovorí. Brentan nakoniec len pokrútil hlavou, pokrčil plecami a pozrel na otca.

„Ber to tak, že tú búdu môžeme nechať zmiznúť,“ kývol a uprel na neho pohľad. Patrick sa trochu konsternovane na neho zahľadel, ale potom sa znovu pozrel do pergamenu.

„Všetky skupiny dostali prenášadlá a každý komunikátor, ktorý funguje aj ako prenášadlo. Pri zranení ho okamžite použite. Všetci sa  budeme  snažiť udržať smrťožrútov v dostatočnej vzdialenosti  od Brentana a Kierana, kým sa týmto dvom, alebo jednému z nich nepodarí Voldemosta zabiť. V prvom rade vás vyzývam, aby ste dbali na svoju bezpečnosť. Nie je dôležité, aby sme zachránili všetkých smrťožrútov a poslali ich do Azkabanu. Hlavne ak Fudge s týmto väzením zaobchádza tak nekonvenčne. Aby som nezabudol,“ dodal ešte, „ okolie bude zabezpečené proti premiestňovaniu, ale nie proti prenášadlám.“

„Bude nám pomáhať aj Rád?“ spýtal sa Kirill a Patrick prikývol.

„Stretneme sa s nimi na mieste. Pripravili sme komunikátory aj pre nich, takže sa budete môcť pohodlne dohovoriť. Snažte sa prežiť!“ zakončil Patrick, položil pergamen a podal chlapcom prenášadlo. Všetci v miestnosti si skontroľovali prútiky a Brentan si natešene pošúchal ruky. Ešte hodil okom na mapu ležiacu na stole a pristúpil ku Kieranovi, držiacemu staré noviny. Lev s Kirillov a Remus sa pridali k nim. Len čo sa všetci dotkli novín , prenášadlá sa aktivovali .