Priestorom a časom

 70. Bozk od múzy

„Bren,“ oslovila Angela Brentana ležiaceho v tráve so zatvorenými očami a naklonila sa nad neho. Ležal na chrbte s rukami nad hlavou a sústredene žul steblo trávy. Bol natoľko ponorený do vlastných myšlienok, že ju  vôbec nevnímal. „Bren, už je neskoro, musíme ísť na večeru,“ pripomenula mu netrpezlivo a zamračila sa. Brentan otvoril oči, pozrel sa na ňu a pousmial sa. Skôr než stihla čokoľvek urobiť stiahol ju k sebe a pobozkal.

„Prišiel som na to! Konečne som na to prišiel,“ povedal udýchane, keď sa od nej odtrhol. „Ty si proste moja múza,“ zasmial sa a pobozkal ju na nos. Zahľadel sa jej do očí a pevnejšie si ju k sebe privinul. Znovu sa k nej sklonil.

„Bren!“ ozvalo sa práve v okamžiku, keď sa ich pery dotkli. Brentan sa podráždene nadýchol a zdvihol hlavu. Od metlobalového ihriska  k nim bežal Kirill a zúrivo mával obidvomi rukami.

„Tak,“ vzdychol si Bren, vstal a vytiahol hore aj Angelu, „ toľko k romantike. Tu človek naozaj nenájde miesto na niekoľko súkromných chvíľ,“ zavrčal a vykročil Kirillovi oproti.

„Možno keby si predtým neležal hodinu v tráve ako poleno, stihli by sme tých súkromných chvíľ viac, ale takto..“ šomrala si Angela nespokojne popod nos a Bren sa len uškrnul.

„Konečne som vás našiel,“ fučal Kirill, okamžite sa otočil na opätku čižmy a zamieril k hlavnej budove. „Prišla pošta a je tam množstvo správ z Anglicka a ešte všeličo iné. Budeš valiť oči,“ referoval , nepokojne sa otáčajúc  k Brenovi. „Okrem toho nám riaditeľ vybavil ďalšie cvičenie  s Martinézom a práve  nám upravujú učebňu.“

„Výborne, to sa mi hodí, potrebujem si niečo vyskúšať,“ zvolal Bren a Kirill sa na neho skúmavo zahľadel.

„Ty si na to nebodaj prišiel!“ zvolal, keď videl Brentanov samoľúby úsmev. Tak to je paráda!“ zažiaril a div že netancoval. „Ak to bude fungovať, skutočne sa mi uľaví!“

„To si práve musím vyskúšať,“ zasmial sa Bren , „ nespomínal Martinéz, ktorú variantu chce skúšať?“

„Nie, ale malo by to byť jedno, nie?“ zamračil sa Kirill a otvoril dvere na jedálni. Od stola na nich už mávali Lev s Kieranom. Angela na nich po celý čas nechápavo pozerala a ničomu nerozumela.

„Kde ste tak dlho, o pol hodiny máme byť na cvičáku,“ súril ich Kier a ukazoval bratovi na miesto vedľa seba. Brentan ospravedlňujúco mrkol na Angelu a zamieril k nemu. Objednal si ešte skôr než dosadol na stoličku.

„Písal otec,“ rozprával Kier medzi sústami a chvíľami mu preto nebolo rozumieť, „ Voldemort sa pohol, ale ešte nevystupuje otvorene. Žiadne otvorené stretnutia, zatiaľ len ojedinelé potýčky medzi smrťožrútmi, aurormi a rádom. Niekoľko vyvraždených rodín a niekoľko ľudí zmizlo. Tá istá taktika, ako minule. Vystrašiť ľudí , aby sa mu báli postaviť,“  hovoril a hádzal do seba jedlo ako na bežiacom páse. Brentan sa na neho začudovane pozrel a zamračil sa.

„Jedz pomaly, potom ti bude zle!“ upozornil brata , ale ani on nezaháľal.

„Štve ma to!“  takmer vykríkol  Kier. „Je zalezený v diere a nevystrčí odtiaľ ani koniec nosa!“

„Prečo ťa to tak štve?“ uškrnul sa Brentan a aj Kirill sa na neho so záujmom pozrel. „Dostaneme ho, stačí si počkať.“

„Tak to práve nebudeme môcť,“ zašomral Kirill.

„Prečo by sme nemohli?“ nechápal Bren, položil príbor a pozrel na kamarátov. „Môžete mi vysvetliť,  prečo máme  menej času? To kvôli tomu, že o dva mesiace budem mať prednostné právo na zašliapnutie toho odporného hmyzu ja?“

„Nie,“ pokrútil Kier veľmi rozhodne hlavou, pozrel na bratov tanier a  ukázal naň, „mal by si to dojesť, budeš hladný.“

„Odpovieš mi prečo máme odrazu málo času?“ dožadoval sa Bren  odpovede, ale znovu sa chopil príboru.

„Pretože v osemnástich  nastupujeme do Avalonu,“ oznámil mu ticho brat a Brentanovi ovisla sánka. Nechápavo na neho chvíľu  pozeral, potom zaklapol ústa a pevne stisol pery.

„Kto?!“ vyštekol  a strelil pohľadom na Leva s Kirillom.

„Ak porazíme Voldemorta tak všetci štyria,“ odvetil Kier ticho, takmer nepohybujúc perami. Brentan si uľahčene vydýchol a po tvári mu preletel slabý úsmev.

„Takže stačí, aby vyliezol  a máme  to v suchu, nie?“ zasmial sa, ale hneď zvážnel. „ Bude však lepšie, ak ešte pár mesiacov počká. Ešte musím nad niečím popremýšľať.“

„Ja viem, chceš ho pre seba!“ obvinil ho odrazu Kier a Brentan sa rozosmial.

„Ani nie, ja sa podelím, sme predsa bratia! Dáme si ho spoločne, čo povieš?“ povedal a odsunul tanier. „ Mali by sme ísť, aby na nás Martinéz dlho nečakal.

  Učebňa už bola pripravená  a profesor Martinéz práve dokončoval posledné detaily. Draci vstúpili a prekvapene sa rozhliadali. Doteraz cvičili vždy na pustých pláňach, ale teraz ich tu čakala neveľká dedina a neďaleko od nej hrad.

„Čo to tu robí?“ zamračil sa Kieran a nadôverčivo si prezeral množstvo ľudí prechádzajúcich sa v uličkách dediny. Väčšina z nich boli deti a mládež, potulujúca sa medzi domami .

„Ideme hore,“ oslovil ich profesor a ukázal na plošinu, ktorú práve vyčaroval vedľa seba. Draci zamračene nastúpili a plošina sa vzniesla nad dedinu. Ešte len teraz videli, koľko je v jej uliciach  ľudí. Kúsok od dediny sa hrdo vypínali veže starobylého hradu a za ním sa doďaleka rozprestieral les. Chlapci sa nedôverčivo pozerali na Mertinéza a potom trochu nechápavo dolu pod seba. Očami skenovali terén, ale žiadne Voldemortove vojsko  nikde nevideli.

„Dnes nebudeme cvičiť?“ spýtal sa trochu sklamane Brentan , preletel pohľadom dedinu a pozrel na Martinéza. Ten sa na neho trochu zvláštne pozrel a potom prikývol.

„Budeme,“ povedal a ukázal na dedinu, „ pod sebou vidíte bojisko.“

„Nevidíme,“ odporoval Kieran, „ je tam dedina a v nej hromada civilistov a detí. Tu sa nadá bojovať!“

„Práve preto je tu dedina plná detí,“ prikývol Martinéz  a draci na neho vyvalili oči . „Podľa našich analytikov  uprednostňuje  Voldemort  práve takéto lokality. Tam kde sa nachádza väčšie množstvo ľudí, mestá, alebo emocionálne či politicky  dôležité objekty. Toto tu je jeden z nich a vidím, že ste o ňom nikdy nepočuli.“ pousmial sa a ukázal na dedinu. „Toto  je Rokvill a ten hrad sa volá Rokfort.“

„O tom som už počul!“ zvolal Kieran a aj Brentan s úsmevom prikývol., „ to je škola, tam chodil aj Remus!“

„Tak tie decká tam dolu, to sú študenti?“ spýtal sa Lev a pozornejšie si prezeral prechádzajúce sa postavičky.

„Nie,“ pokrútil hlavou Kirill, „ ani Voldemort predsa nemôže napadnúť dedinu plnú detí? Prečo by to, pre Merlina robil?“

„Zastrašenie rodičov a zatvorenie školy,“ navrhol Lev a pozrel na profesora spod zvrašteného obočia. Martinéz sa usmial a prikývol.

„Áno, aj to môže byť jeden z dôvodov,“ pripustil a Brentan sa na neho udivene zahľadel.

„Je tu snáď ešte vážnejší dôvod na to, aby napadol dedinu a školu?“ spýtal sa  podozrievavo.

„Isteže,“ prikývol rozhodne profesor, „ školu vedie Voldemortov odporca profesor Dumbledore a to je pre neho dostatočný dôvod na to, aby napadol dedinu, školu a aj študentov.“  Draci na chvíľu zmĺkli a zamysleli sa.

„Voldemort nemôže premýšľať normálne,“ pokrútil hlavou Brentan, „ nemá to žiadnu logiku a celé je to bláznivé. Prepadnem a pozabíjam hromadu študentov, lebo chcem dostať Dumledora? Kde tu je nejaká logická úvaha?“

„Nikto nám nikdy netvrdil, že Voldemort jedná logicky,“ uvažoval Kieran a hrýzol si pery, „ ale ak je Dumbledore jeho protivník , dá sa očakávať, že sa ho bojí. Nebude sa mu chcieť postaviť priamo!“

„Výborná dedukcia!“ pochválil ho Martinéz. „ Ani my nepredpokladáme, že sa Dumbledorovi postaví, ale pôjde na to okľukou. Bude sa snažiť vyštvať ho zo školy, alebo docieliť, aby školu zatvorili. To môže urobiť len v prípade, že ovládne ministerstvo.“

„Myslíte, že najskôr zaútočí tam?“ spýtal sa Kirill .

„V podstate áno, aj keď to možno nebude priamy boj, skôr to odhadujeme na Imrérius , únosy úradníkov a zastrašovanie.“

„Myslíte si, že v nejakej blízkej budúcnosti hodlá niekde otvorene zaútočiť?“ spýtal sa zamyslene Brentan a namotával si na prst prameň dlhých vlasov  .

„Myslím si ,že nie! Celkom určite sa bude snažiť o ovládnutie Anglicka , ale z nory nevylezie! Všetku špinavú prácu za neho budú robiť jeho prívrženci.“ 

„Takže cvičiť boj v priestore plnom civilistov je vlastne zbytočné,“ uzatvoril Brentan svoje úvahy a ostro sa na Martinéza zahľadel. „Nebudeme bojovať za takýchto podmienok. Nepotrebujeme sa zúčastňovať malých a nepodstatných šarvátok, keď nám ide o Voldemorta osobne.“

„Presne,“ prikývol súhlasne Kieran, „ aj ja pochybujem, že by dorazil do Rokvillu , aby osobne zavraždil niekoľko detí. Na to mu stačia jeho smrťožrúti. Sú dostatočne psychpatickí na to, aby ich podobná úloha potešila. Ale na odráženie takýchto útokov stačia aurori a rád, ktorý vedie Dumbledore.“

„Napriek tomu sa do takej situácie môžete dostať a mali by ste vedieť, ako sa správať a bojovať,“ namietal Martinéz a Brentan na neho chvíľu zamračene pozeral. Potom sa zhlboka nadýchol a pomaly prikývol.

„Dobre, aj tak som si chcel niečo vyskúšať, môžeme to urobiť aj teraz,“  povedal zamyslene a s prižmúrenými očami pozrel na brata. Kieran sa mykol a oči sa mu rozšírili. Lev aj s Kirillo sa k nemu prudko otočili a vyvalili oči. Profesor sa zamračil. Už nejaký čas drakov podozrieval , že sa dorozumievajú telepaticky a teraz sa mu toto podozrenie potvrdilo.  Keď sa ešte naučia ovládať sa, bude to pre nich veľká výhoda.

  Plošina sa vzniesla tesne nad ulicu a draci zoskočili . Profesor ju zdvihol zase hore, ohraničil sa pre istotu silným ochranným poľom a mávol prútikom. Za dedinou sa objavilo množstvo zakuklených postáv s bielymi maskami , ktoré vtrhli medzi ľudí a začali na všetky strany vrhať kliadby. Na ulici vypukla panika, všetci sa rozpŕchli , len málokto sa bránil. Boj sa však nestačil rozhorieť. Brentan s Kieranom sa postavili vedľa seba a urobili niekoľko veľmi rýchlych pohybov .

„Perditio notio!“ zaznelo ticho unisono a pohli  rukami, akoby čosi odmršťovali. Celú dedinu zaliala červená žiary, ktorá sa bleskovo rozprestrela až k okraju lesa. Všetci, ktorých zasiahla padali k zemi ako podťatí. Vzápätí im do natiahnutých rúk priletelo množstvo prútikov. Mali ich plnú náruč a chvíľu na ne pozerali trochu nechápavo. Potom sa všetci štyria rozosmiali, Kirill vyčaroval veľký kôš a potom ho plný odniesol do najbližšieho domu. Spoločne všetkých smrťožrútov spútali a nechali visieť vysoko nad zemou.

  Profesor bol trochu zmetený. Dnešný boj bol veľmi  zvláštny. Chlapci mu predviedli, že situáciu zvládnu aj keď nebudú bojovať . Stačilo im na to niekoľko kúziel a ešte sa pri tom celkom dobre bavili.  Zrušil ilúziu a zosadol dolu. Veselý Brentanov úsmev a pohľady, ktoré si medzi sebou  draci vymieňali ho miatli. Skutočne by ho zaujímalo, čo títo štyria zase vymysleli.

„Takmer strata času, ale tá omračovacia kliadba je dobrá,“ uškrnul sa Kirill.

„Nie, nebola to strata času,“ nesúhlasil Brentan, „ potrebovali sme si uvedomiť, že nemôžeme čakať, kým Voldemort sám vylezie z diery. Budeme ho musieť navštíviť priamo v jeho úkryte!“

„Ako ho chceš nájť? Celkom určite si ho dobre chráni. Nedostaneme sa k nemu!“ namietal Kirill zanietene, ale Brentan zase pokrútil hlavou.

„Ty si zabudol? Výsledkom môjho dlhého pátrania v knihách nebolo omračovacie zaklínadlo. Ja som vymslel  celkom nové stopovacie kúzlo. Malo by byť nezistiteľné a bude napojené k nám. K cieľu nás proste privedie celkom jednoduché lokalizačné kúzlo. Bude nám potom stačil prútik a mapa.“

„Na nájdenie Voldemortovho sídla budeš potrebovať  niekoho, kto sa do jeho blízkosti  aj dostane!“                                                   

„To je predsa jasné! Musí to byť taký  smrťožrút,  ktorému Voldemort  verí ! „ súhlasil pokojne Brentan a neprestával sa usmievať.

„Ty o nejakom vieš?“ spýtal sa Kieran a podozrievavo si brata  premeral.

„Viem,“ prikývol Bren, „ pred pár rokmi odklínal otec jeho sídlo pre Fudgeho a zlikvidoval mu tam celú hromadu predmetov z čiernej mágie. Rozprával mi o tom Torun a spomínal, že to sídlo má aj zadný vchod kdesi v lese. Tadiaľ by sa dalo dostať do jeho blízkosti a prilepiť na niečo, bez čoho sa ten chlap nepohne, stopovacie kúzlo. Potom už stačí čakať, keď si ho Voldemort pozve k sebe  domov.“

„Myslíš, že budeme  stačiť my štyria?“ spýtal sa po chvíli uvažovania Kirill a pochybovačne sa na Brentana pozrel.

„Nebudeme štyria,“ zasmial sa Brentan a Kieran  s úsmevom prikývol. Pochybujem, žeby nás tam otec pustil samých. Určite zdvihne celú organizáciu a som presvedčený, že keď sa Dumbledore a ten rád dozvedia, že vieme, kde je Voldy schovaný, radi nám pomôžu. Ja nemienim čakať, kým tam ten šialenec pozabíja všetkých slušných čarodejníkov. Okrem toho, máme málo času!“ ukončil debatu Brentan a zamieril rovno do knižnice.