Priestorom a časom

 69. Cvičný boj

Krátke vianočné prázdniny sa rýchlo stratili v nenávratne a draci sa vrátili do školy. Od Kieranovho vyhlásenia o práve odplaty obaja bratia zvážneli . Prestali robiť vylomeniny a začali sa venovať príprave na stretnutie s Voldemortom.

„Meč?“ zvolal Bren a rozosmial sa. „Ty si naozaj myslíš, že sa ti postaví s regulérnom súboji s mečom v ruke?“

„Je to čarodejník! Keby som ho vyzval verejne, nemal by inú možnosť!“ trval na svojom Kieran a zúrivo si premeriaval  smejúceho sa brata.

„Mal by si sa čo najskôr zobudiť! Podľa toho čo tu rozprávaš nechceš  bojovať , ale spáchať sebevraždu!“ odsekol Brentan pohrdlivo. „Prestaň snívať a vráť sa do reality, mali by sme si začať pripravovať stratégiu boja.“

„Akú stratégiu si chceš pripraviť, keď nemáš ani potuchy o tom, aký ten boj bude!“ takmer kričal Kieran a hodil po ňom celou silou knihu o stratégii, ktorú dosiaľ zvieral v ruke. Brentan sa letiacej knihe elegantne uhol a následne si ju krátkym pohybom ruky privolal.

„Práve preto to hovorím,“ uškrnul sa nevšímajúc si bratove rozhorčenie, „budeme sa musieť pripraviť na toľko možností, na koľko stihneme.“

„No a čo ak vylezie z tej svojej haďej diery už zajtra? Čo urobíme potom?“ spýtal sa Kier a uprene hľadel na brata. Brentan si len povzdychol a pokrčil plecami.

„V tom prípade budeme bojovať tak, aby sme prežili, podľa okolností. No a práve preto by sme nemali strácať čas zbytočnými hádkami,“ zakončil rozhovor a otvoril učebnicu.

  Posledné mesiace neboli jednoduché. Stíhať školu a ešte vymýšľať nejakú stratégiu na Voldemorta bolo namáhavé a zaberalo im to všetok čas. A potom im otec s pomocou profesora Beckera vybavil ešte zvláštne hodiny  a miestnosť, kde mohli trénovať boj všetci štyria pod dohľadom skúsených bojovníkov. Tí sa pravideľne striedali, vždy po dvoch dňoch, ale draci trénovali každý deň a vo všetkých svojich podobách. Len jeden deň  v týždni oddychovali, ale Brentan aj v tento deň bojoval. Bojoval sám so sebou, so svojou únavou a túžbou po pomste. Brentan vymýšľal kliadby, ktoré budú obaja v boji používať a každá z nich bola maximálne účinná, každá bola smrteľná.

  Kúzlom zväčšená miestnosť vyzerala ako veľká planina porastená trávou a nízkymi krovinami. Všetko sa strácalo v tme, planinu osvetľoval len veľký strieborný kotúč mesiaca v splne. Na planine stálo vojsko zložené takmer zo všetkých temných stvorení čarodejníckeho sveta. Nad planinou sa vo výške vznášala plošina a na nej sedeli draci, ktorí pozorne počúvali výklad profesora. Martinéza. Bol to jeden z najlepších vojenských stratégov tohto storočia a to, že sa  rozhodol učiť ich, pokladali za časť.

„Preštudoval som si všetky bitky a stretnutia, ktoré Voldemort kedy viedol,“ začal Martinéz a ukázal pod seba. „Základom jeho bojovej stratégie je protivníkov vydesiť k smrti. Používa  toľko temných stvorení, koľko sa mu podarí zohnať.“

„Ktoré najčastejšie?“ spýtal sa Brentan a myslel na to, aké kliadby bude musieť pripraviť na likvidáciu tejto hrozby.

„Najčastejšie sú to dementori, ktorí obyčajných čarodejníkov pomerne spoľahlivo oslabia, alebo aj zničia. Najlepšou obranou proti nim je Patronus.“

„Príliš neefektívne,“ odfrkol Brentan pohŕdavo, „ vyžaduje veľa času na vytvorenie a odčerpáva veľa síl. Okrem toho dementora len odoženie a to znamená, že sa odniekiaľ v najnevhodnejšiu chvíľu vynorí a bude zase otravovať. Nebolo by jednoduchšie ich zabiť?“ spýtal sa a pozrel na profesora. Ten len zdvihol obočie a prekvapene si Brentana premeral.

„Zamýšľate pozabíjať všetko, čo sa vám dostane pod ruku?“ spýtal sa a prevŕtaval Brentana pohľadom. Bren sa len uškrnul a pozrel dolu.

„Vojnové stretnutie nie je spoločenským večierkom. Budeme štyria proti celej armáde a to je dosť značný nepomer. Mienim využiť všetky prostriedky na to, aby som ho čo najrýchlešie zmenil v náš prospech. Toto je tiež vojenská škola, ktorá nás učí bojovať. Nikdy som si nevšimol, žeby od nás  chceli , aby sme vyšívali obrúsky.“

„Máte samozrejme úplnú pravdu, ale vaše odhodlanie zabíjať ma prekvapilo,“ priznal profesor s úsmevom. „Nie je to také jednoduché, ako to spočiatku vyzerá.“

„Možno nám pomôže skutočnosť, že prvými protivníkmi s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú čarodejníci, ale práve rôzne temné tvory,“ povedal  po chvíli premýšľania Brentan.

„Práve preto je tu noc a mesiac. Voldemortovými prirodzenými spojencami budú aj vlkodlaci a úpíri.“ pokračoval profesor a znovu sa pozrel na Brentanov pohŕdavý úsmev.

„Aj s tými  som počítal a pripravil som niekoľko veľmi účinných kliadob. Nektoré sú také širokospektrálne, že zahrnú všetky tri spomínané druhy.“

„Aké kliadbu máte na mysli,“ spýtal sa zmetene profesor, lebo na nič podobné si nespomínal.

„Zmixoval som striebornú kliadbu so slnečnou,“ zasmial sa Bren, ale potom pokrčil plecami, „Má to však ešte nejaké drobné nedostatky, ktoré bude treba odstrániť. Ak teda na to bude čas. Ak nie, dá sa použiť hneď, len musia všetci pevne zatvoriť na tých pár sekúnd oči.“

„Čo sa stane ak ich nezatvoria?“ zaujímal sa Lev, ktorý doteraz  pozorne  študoval rozostavenie armády na plošine.

„Všetci ktorí budú  zasiahnutí na pár hodím oslepnú,“ povedal Brentan nevzrušene.

„Ale to je predsa výborné!“ zvolal Kirill. „To by mohlo vyradiť z boja aj množstvo smrťožrútov . Slepí  budú v boji platní ako piate koleso na voze a nemuseli by sme ich zabíjať.“

„Ale mohlo by oslepiť aj čarodejníkov bojujúcich na našej strane,“ odporoval Brentan, ale potom pokrčil plecami. „Ak sa bude dať, pokúsim sa to nejako vylepšiť.“

„Potom môžete počítať s trollmi a obrami,“ poznamenal profesor a čakal, čo mu na to Brentan povie. Ten však len pokrčil plecami , pozrel na brata a uškrnul sa..

„Na tých nám stačia obyčajné rezacie a trhacie kúzla a kliadby,“ odpovedal Kieran a tvár mal zvraštenú v grimase odporu, „je to však dosť nechutné a budeme si musieť dávať pozor, aby sme sa nepokĺzli . Bude tam šmykľavo od krvi a tak podobne.“

„Ale fuj! Zase to musíš spomínať?“ zaškaredil sa Kirill, ale Kier len pokrčil plecami. „Mal by si si zvyknúť lebo potom budeš zvracať a nebudeš k ničomu.“

„Som zvedavým ako budeš zvracať ty, tiež si ešte neporcoval trolla na kúsky,“ odvrkol Kirill.

„Takže najskôr  pošle do boja  temné tvory a za nimi budú stáť smrťožrúti,“ prerušil začínajúcu hádku Brentan. „ Kde sa obyčajne zdržiava Voldemort?“ spýtal sa profesora.

„Najčastejšie za všetkými , na tom najbezpečnejšom  mieste,“ zasmial sa Martinéz, „je to zčasti zvyk vodcov vojnovej operácie a čiastočne by som povedal Voldemortova zbabelosť. Málokedy zasahuje do bitky a keď sa veci vyvýjajú v jeho neprospech, zvykne ujsť!“

„Ajaj! To veru nie je dobre!“ krútil hlavou Lev. „Tak my tam pobijeme množstrvo kadečoho a on nám utečie?“

„Presne tak, treba bojisko zabezpečiť proti premiestňovaniu,“ uchechtol sa Levovmu znechuteniu profesor a pohľadom prebehol po planine.

„Ale to je predsa obrovský priestor!“ zvolal Kirill. „Ako to ovplyvní používanie ostatných kúziel, alebo premeny?“ spýtal sa a pozrel do tváre profesora.

„Nič ostatné to negatívne neovplyvní,“ vyvrátil jeho obavy profeor.

„Myslím, že by sme si to mali vyskúšať,“ zakončil Brentan obhliadku , „budeme musieť popremýšľať, ako sa dostať k Voldemortovi čo najskôr tak, aby sme nemuseli povraždiť najskôr celé vojsko. Poďme dolu, uvidíme, kam sa až dostaneme. Profesor , budete viezť nepriateľské voje, dobre?“ pozrel na Martinéza a ten  len s úsmevom prikývol. Plošina sa spustila dolu a draci zostúpili. Martinéz sa zase vzniesol do výšky a okolo plošiny vytvoril silné ochranné pole. Draci sa rozostavili na okraji plošiny a čakali na začiatok útoku.

„Som zvedavý čím začne,“ povedal ticho Kieran a pozrel na kamarátov, ktorí im stáli po bokoch, „ stiahnite sa trochu dozadu, aby sme mali širší dosah a nezasiahli vás.“ upozornil ich . Keď ustúpili dva kroky dozadu, kývol pokojne hlavou a otočil hlavu k Brentanovi. Ten tam stál uvoľnene a na tvári mu pohrával jemný úsmev, ruky voľne spustené vedľa tela.

„Myslím že to budú dementori, takže sa priprav,“ povedal odrazu a oči mu zažiarili tak, že slnečné kúzlo už takmer ani nebolo treba. Vzduch sa naplnil množstvom príšer a všetko naokolo pokryla tenká vrstva ľadu.

„Ustúpte ešte kúsok dozadu a zatvorte oči!“ vyštekol Brentan a spoločne s Kieranom zdvihli plavným pohybom obe ruky s doširoka roztiahnutými mierne pokrčenými prstami.

„Sol ifnis caleo!“ zvolali a celú planinu zalialo neznesiteľne žiarivé svetlo v ktorom sa dementori v priebehu niekoľkých sekúnd proste vyparili.

   Profesor Martinéz prekvapene zažmurkal a snažil sa rozohnať farebné kruhy, ktoré mu vírili pred očami napriek tomu, že mal na očiach ochranné okuliare. Toto bolo horšie, než hľadieť priamo do slnka. Keď sa mu po chvíli zase vrátil zrak videl, že po dementoroch už nezostala ani pamiatka. Udivene zdvihol obočie a poslal do boja súčasne úpírov aj vlkodlakov. Vzduch nad planinou sa naplnil revom. Brentan s Kieranom sa len pousmiali a pokrútili hlavou.

„Zatvorte oči , ale prútiky majte pripravené,“ zvolal  Kieran a spoločne s bratom zopakovali predchádzajúci pohyb. Zdvihli obe ruky, zavírili s nimi v zložitých obrazcoch a prekrížili pri rozťahovaní prstov malíček s prsteníkom.

„Maxisolargentum!“ vykríkli, ale nijak príliš hlasno a neprestávajúc  sa usmievať rozšírili gesto do trištvrteoblúku tak, aby zasiahli všetkých útočníkov. Následok kliadby bol desivý. Opäť zažiarilo svetlo, ale iné, veľmi zvláštne , priam hmatateľné , striebroopalizujúce a hlavne ničivé. Žiadny z útočiacich upírov a vlkodlakov nemal šancu prežiť jeho dotyk. Hynuli súčasne a s bolestným revom  sa menili na kôpky popoľa.

  Tak toto ešte profesor Martinéz nevidel a hoci bol veľmi skúseným bojovníkom, aj jemu sa žalúdok začal pohojdávať a mierne obelel. Na chvíľu váhal, či má v boji pokračovať, ale napokon poslal na štvoricu súčasne trollov, dvoch obrov a niekoľko akromantúl. No a potom sa naozaj nestačil čudovať. Taký bleskový  masaker skutočne nečakal . Kliadby Kirilla a Leva boli účinné a presné, ale to čo používali O´Brayenovci presahovalo všetky jeho predstavy. Už len to, že ani raz nevytiahli prútik a používali len ruky robilo ich čarovanie nepostihnuteľne rýchlym. Oni len tak stáli a mávali okolo seba rukami a trollovia spolu akromantulami padali rozštvrtení na zem v priebehu niekoľkých sekúnd. Možno najstrašnejšiím dojmom pôsobil fakt, že sa to všetko odohrávalo bez jediného slova. Všetci štyria čarovali neverbálne a bez jedinej chyby.

   Profesor proste neodolal a mávnutím prútika na nich poslal celý zvyšok  armády . Očakával, že zvyšní trolovia , obri a smrťožrúti chlapcov proste prevaľcujú. Spočiatku to aj tak vyzeralo a profesor už chcel boj zastaviť, keď sa v jedinom okamžiku všetko zmenilo. Tam, kde doteraz bojovala štvorila mladých čarodejníkov sa v priebehu niekoľkých sekúnd objavili štyria draci . Tí si okolo seba urobili trochu priestoru a následne vzlietli. Na to čo nasledovalo potom si profesor len neochotne a nerád spomínal. Jednoducho povedané, draci to tam vymietli tak dokonale, že z celej armády nezostal nežive takmer nikto. Všetko naokolo horelo a topilo sa v krvi. Profesor Martinéz zelený ako tráva , zatvoril oči a rozhodným mávnutím prútika to všetko nechal zmiznúť. Štvorica drakov podráždene  lietala nad prázdnou planinou. Až po dlhom čase sa upokoji natoľko, že zosadli a postupne sa premenili na štyroch mládencov oblečených v dračej koži.

„To od vás nebolo pekné, pán profesor,“ povedal zamračene Kieran, keď sa k nim Martinéz pripojil.  Všetci mali priesvitné tváre a v očiach mierne neprítomný výraz. Leva chvíľami striasalo a Kirillovi sa začali chvieť obe ruky tak, že mu z nich vypadol prútik. O´Brayenovci vyzerali v poriadku , ale aj im sa chveli nozdry  a tváre mali pokryté studeným potom.

„Raz ste si to vyskúšať museli,“ povzdychol si profesor a prútil hlavou, „ nechcel by som stáť proti vám v žiadnom boji.“ povedal prosto, ale nedokázal sa na nich usmiať. Brentan to zbadal a v očiach sa mu objavil smútok  . Potom mu ale pohľad stvrdol, zahľadel sa na planinu a oči sa mu zúžili.

„Bol to len pud sebazáchovy,“ povedal duto, „ Voldemort by nám ušiel. Dokázali by ste si to zajtra zopakovať?“ spýtal sa ostatných . Po tejto otázke síce všetci prikývli, ale Lev vyzeral že sa pozvracia a Kirill bol úplne priesvitný. Kieran síce tiež zbledol, ale niekoľko hlbokých nádychov mu vrátilo farbu do tváre. „Profesor?“ spýtal sa Brentan a pozrel na Martinéza spýtavým pohľadom. Ten na chvíľu zatvoril oči a napokon prikývol. Potom sa draci pobrali na internát , Brentan ešte po ceste nahlas premýšľal, ktoré kliadby by mohli vylepšiť a profesor Martinéz sa pobral do riaditeľne, kde ho už netrpezlivo očakával profesor Valtari.

„Tak ako?“ spýtal sa ho hneď, len čo sa za ním zatvorili dvere. Martinéz bez slova klesol do kresla, vzal ponúkaný pohár s vínom  a zhlboka sa napil. V kresle oproti nemu sedel profesor Becker a pozorne si ho prezeral. Bledosť jeho tváre a jemné chvenie rúk mu neuniklo. „Majú šancu?

„Podľa toho koho myslíš,“ odvetil Martinéz.

„Tých  chlapcov predsa,“  čudoval sa riaditeľ a poriadne sa Martinézovi prizrel. Potom  prižmúril oči a dolial mu pohár.  „Si nejaký nesvoj. Stalo sa niečo? Chlapci to nezvládli?“

„Nie,“ pokrútil Martinéz hlavou rozhodne, „ oni to zvládli až príliž dobre a v tom je celý problém. Ja som na nich poslal celú tú armádu, ktorú sme pripravili a oni ju proste zmasakrovali.“

„Tí štyria?“ spýtal sa neveriacky riaditeľ a zostal celkom  konsternovane sedieť s otvorenými ústami.

„Ja som mal dojem, že by to zvládli aj vo dvojici, len by im to možno trvalo o niečo dlhšie,“ povedal pochmúrne Martinéz. „Behá mi z nich mráz po chrbte a to som už videl všeličo.“

„Páni Brentan a Kieran O´Brayenovci prejavovali už v od začiatku mimoriadne nadanie a moc, takže to nie je také prekvapenie,“ prikývol riaditeľ a potom  blysol pohľadom po Beckerovi. „Čo myslíš, ktorý z nich je nebezpečnejší?“ spýtal sa a znovu  sa zameral na Martinéza.

„Rozhodne Brentan, hoci Kieran je tiež mimoriadne mocný čarodejník. Povedal by som, že tento starodávny rod dosiahol svoj vrchol.“

„Tak to si ešte nevidel jeho najmladší výhonok,“ zašomral Becker, „ neviem, či ho zvládneme, keď nám ho sem vojvoda pošle.“

„Viete čo je mojou povinnosťou,“ povedal zachmúrene Martinéz, „ musím informovať Avalon. Sami viete, že takéto talenty nemôžeme prehliadnuť .“    

„Áno, to je mi jasné,“ prikývol Valtari, usrkol si vína  a prešiel k oknu, „ predpokladám, že z Avalonu tu budú ako na koni.“

„Ešte skôr,“ povedal Martinéz a konečne sa usmial. Šok, ktorý nedávno utrpel  pozvoľna odoznieval. „Oni si to chcú zajtra zopakovať, tak ak máte v poriadku žalúdok, mali by ste sa na to pozrieť, stojí to za to.“ vyhlásil, dopil na dúšok zvyšok vína a odišiel písať správu na unverzitu v Avalone. Predpokladal, že ctihodný   Mrozek tu bude obratom. A možno stihne aj ďalší cvičný boj tejto neobyčajnej štvorice mladých drakov.