62. Rodičia a deti
62. Rodičia a deti
„Sira! Vylez už z tej sprchy a poď mi pomôcť!“ volala Ragna na dcéru, ktorá už dobrých dvadsať minút stála pod naplno pustenou sprchou a kúpelňa už celkom určite plávala vo vode.
„Úž!“ ozvalo sa zároveň s tichým nadávaním a Sira zastavila vodu. O niekoľko minút vyšla von , do kúpelne vletel rozzúrený Sírius a zabuchol za sebou dvere.
„Nemohla si sa trochu poponáhľať?“ mračila sa na Siru mama, ktorá sa práve prezliekala do pracovného ovlečenia. O hodinu odchádzala do terénu a vráti sa možno o mesiac. „Už si si rozmyslela do ktorej školy chceš nastúpiť?“ spýtala sa opatrne a pozrela na dievča sediace teraz pred zrkadlom. Vyrástla a zmenila sa. Bola oveľa vážnejšia a v žltohnedých očiach sa jej zračila pevná vôľa.
„Viem to už dávno a nebudem to meniť,“ odpovedala a vzala do ruky riedky hrebeň, aby si rozčesala husté kučeravé vlasy. Jednoduchým kúzlom si ich vysušila a nad ušami zaplietla do tenkých vrkôčikov.
„Tak, kam to teda chceš ísť?“ dobiedzala matka .
„Kalevala , kam inam?“
„To je veľmi náročná škola a máš malú nádej, že ťa tam prijmu,“ krútila hlavou Ragna a keď videla vo dverách Síriusa omotaného osuškou , obrátila sa aj na neho. „A ty kam?“
„Čo je? O čom je reč?“ pozeral z jednej na druhú prekvapený Sírius. Sira vstala od toaletného stolíka, pohodila dlhými kučerami a prezrela si s úsmeškom brata.
„O škole bratček, o škole. Mama chce vedieť, akú sme si vybrali školu,“
„Jasné,“ Sírius prevrátil oči a s ironickým úšľabkom pokrútil hlavou, „ akú si ty vybrala školu!“
„Chceš snáď povedať, že chceš ísť na inú?“ Sire zasvietili oči nádejou, ale hneď sklamane odfrkla, keď videla bratov úšľabok. „Som si mohla myslieť, že sa ťa nezbavím,“ zazrela na neho a potom sa obrátila k mame. „Prečo musíme chodiť všade spolu? Nie sme siamské dvojčatá, len také obyčajné, môžeme ísť každý na inú školu!“
„Nestrácaj nádej, možno budeme každý na inej škole, keď ťa nevezmú na Kalevalu, budeš musieť ísť do inej školy!“ posmieval sa a potiahol ju za vlasy, až jej takmer vyvrátilo hlavu.
„Aúú!“ zvreskla Sira a hodila po ňom kefu na vlasy, ktorá ho minula len o milimeter, ale zato spoľahlivo trafila otca, ktorý práve vošiel do izby.
„Hej! Čo to má byť?“ zvolal Remus a rozhliadol sa po izbe. Vyškerený Sírius robil na Siru grimasy a ona soptila hnevom.
„Prepáč, to nebolo určené tebe, oci,“ ospravedlňovala sa , „Sírius mi vyšklbol za hrsť vlasov!“
„Sírius!“ zvýšil Remus hlas a zamračil sa na syna. „Gentleman sa nespráva k dievčatám takto!“
„Keď ona je úplne blbá!“ bránil sa chlapec a ostražito pozoroval sestru. „Myslí si, že keď sa dostane na Kalevalu, tak si ju Brentan celkom určite všimne!“
„To nie je pravda!“ zvreskla Sira a keby ju Remus nezadržal, vyškriabe bratovi obe oči . „No počkaj ty zmetok, ja ťa tak prekľajem, že ťa ani Brentan s Kieranom dohromady, neodkľajú!“
„Okamžite choďte každý do svojej izby!“ zvolal hromovým hlasom Remus a zamračene sledoval, ako sa jeho deti neochotne vlečú krížom cez izbu a neprestávajú si vymieňať vyhrážky, teraz už len posunkami. Keď sa za nimi zatvorili dvere, pozrel ustarane na Ragnu, ktorá sa len blahosklonne usmievala. „Vyzerá to, akoby ani neboli súrodenci, ale najhorší nepriatelia,“ povzdychol si a objal ju. Ragna sa k nemu pritúlila a usmiala sa na neho.
„To ich prejde,“ upokojovala ho, „uvidíš, že za pár rokov nedajú jeden na druhého dopustiť.“
„Celkom určite, ak sa teda toho dožijú a nepovraždia sa dovtedy,“ prikývol , pevnejšie si ženu k sebe pritisol a zľahka jej prešiel perami po líci, až kým sa nedotkol pier. Tam sa pristavil a pobozkal ju dlhým a vášnivým bozkom. Až keď mu ruky začali blúdiť po celom jej tele, vymanila sa mu z objatia a pozrela na neho s rozžiarenými očami.
„Už musím ísť,“ povzdychla si a zvihla batoh. Remus jej ho vzal z rúk a Ragna sa ešte rozbehla rozlúčiť sa s deťmi. „Ak ich vezmú na Kalevalu, budeme musieť obaja tvrdo makať, aby sme im mohli zaplatiť štúdium,“ povedala , keď vyšla na chodbu.
„A ja som ti práve chcel navrhnúť ešte nejaké bábätko,“ povzdychol si Remus nešťastne, „ deti odídu do školy, bude tu smutno!“
„To nech ťa ani nenapadne, Remus Lupin!“ zvolala Ragna a oči sa jej rozšírili úžasom.
„Uživili by sme aj viac detí,“ odporoval Remus , „ a okrem toho mi Patrick navrhol, že zaplatí deťom školné, ak sa zaviažu, že každý rok štúdia potom odpracujú ako zamestnanci organizácie.“
„To je veľkorysá ponuka, ale musíme si to premyslieť,“ povzdychla si Ragna.
„Tak vidíš,“ zašepkal zase Remus a ovinul si ruku okolo jej pása. Ragna sa mierne odtiahla a rozosmiala sa.
„No, teraz keď som už jednou nohou preč máš odrazu silné reči a keď som doma, tak kde nič, tu nič,“ pokrútila hlavou a šelmovsky sa usmiala, „ som zvedavá, koľko ti toho odhodlania zostane, keď prídem domov!“
„Ragna!“ zvolal urazene Remus, „ chceš povedať, že ťa zanedbávam?“
„Už to asi tak bude,“ prikývla s úsmeškom a otvorila dvere k aktívnemu krbu. Celá skupina už bola tam a tak si musel Remus svoje námietky a dôkazy odložiť na neskôr. Na hodne neskôr, pretože táto akcia mala byť dlhá a nebezpečná. Obaja to vedeli a vzájomným pošťuchovaním sa snažili vyrovnať sa so svojim strachom. Ragna nechávala doma dve neustále sa škriepiace deti a jedného vlkodlaka, ktorý onedlho zase bude musieť prekonať spln a Remus odprevádzal manželku, ktoré odchádzala na nebezpečnú misiu, z ktorej sa nemusela vrátiť. Ale toto bol ich život a vybrali si ho dobrovolne.
„Všetko vybavenie už máme na mieste, môžeme ísť!“ zvolal Ivar a prvý vkročil do plameňov. Za ním sa v zelenom ohni strácali postupne aj ostatní členovia skupiny. Remus ešte pobozkal naposledy Ragnu a keď sa stratila v plameňoch, vrátil sa domov, aby skontroloval deti. Sírius ležal na pohovke s nosom zaboreným v akejsi hrubej knihe a Sira v svojej izbe nacvičovala zaklínadlé. Robila to s takou razanciou, že mu bolo nad slnko jasnejšie, v akom je ešte stále rozpoložení. Pozrel na hodiny a uvedomil si, že o niekoľko minút deťom začína hodina trasfigurácie. Učila ich Galina a tá si potrpela na presnosť.
„Sira! Sírius!“ zavolal k izbám, „Máte vyučovanie, tak už nech vás tu nevidím!“ Oboje dvere na otvorili takmer súčasne a deti vystrelili na chodbu. Dnes veru na trest za neskorí príchod nemali náladu. Sven, ktorý prevzal ich fyzickú prípravu , bol dnes obzvlášť dôkladný a večer ich aj tak čakalo druhé kolo.
Remus sa vrátil do pracovne a unavene sa spustil do kresla. Patrick zdvihol hlavu od veľkého pergamenu so znakom Kalevaly a zahľadel sa na neho.
„Neboj sa, nič sa jej nestane,“ upokojoval kamaráta, ktorý si práve obidvomi rukami pretieral tvár.
„Vieš čo mi povedala?“ zdvihol hlavu a pozrel Patrickovi priamo do očí, „ Vraj ju zanedbávam!“
„A zanedbávaš!“ uškrnul sa Patrick.
„Ja som je práve navrhol, žeby sme mohli mať ďalšie dieťa, keď deti odídu do školy a ona mi povie, že ju zanedbávam!“ zavrčal Remus ublížene a Patrick sa rozosmial dunivým smiechom.
„Remus, ty si ale klát! Myslíš, že vidina ďalšieho tehotenstva by ju mala nejako nadchnúť? To si jej ponúkol namiesto romantiky a sladkých chvílok vo dvojici? To nemôžeš myslieť vážne!“ neprestrával sa smiať. Remus sa nafúkol, ale potom ho zaujal list, ktorý Patrick práve odložil.
„Čo je to?“ spýtal sa, aby zmenil tému a ukázal na list.
„To je výpočet lotrovím, ktoré moji synovia vyprodukovali behom tohto jediného mesiaca. Naozaj neviem, či ich tam mám nechať a riskovať, že ma celý profesorský zbor bude nenávidieť, alebo ich vziať domov a zodrať z niektorých miest na ich tele kožu.“
„Pošli im vrešťadlo!“ rozosmial sa Remus , vzal list a začítal sa do neho.
„Aj by som poslal,“ zamyslel sa Patrick, „ale myslím si, že by to ani tá sova neprežila. Sú príliš dobrí, odstrelili by ju ešte za letu.“
„Prefarbili na krikľavo ružovo celú jedáleň a nedá sa to zmeniť, ani manuálne,“ vyprskol Remus a začal sa pochechtávať. Pri každej prečítanej položke sa smial stále hlasnejšie. Nakoniec pozrel na Patricka a pokrútil hlavou.“ To sú všetko len nevinné detské šibalstvá,“ začal, ale Patrick rozhodne krútil hlavou.
„V ich podaní nič nie je nevinným detským šibalstvom,“ namietal a vzal listinu do ruky, „ napríklad tu, pozri sa !“ ukázal na jednu vetu. „ Začarovali školský zvon tak, aby zvonil každých päť minút a vyhrával vianočné koledy, alebo tu oživili všetky chrliče a tie behali dva dni po škole, kým ich všetky neodchytili, čoho sa museli zúčastniť aj všetci študenti, lebo ich bolo viac než tisíc.“
„To nie je také strašné,“ uškieral sa Renus viac potešene, než prekvapene.
„Áno? A toto si čítal? Začarovali vstupnú sieň na bazén tak, že vyzerala celkom normálne, ale každý kto tam vkročil do neho spadol a metlobalové ihrisko premenili na rímske koloseum! Riaditeľ mi píše, že keby to neboli tí najnadanejší a najmocnejší kúzelníci akých kedy videl, poslal by ich dávno domov. Oni však plnia všetky skúšky najlepšie z ročníka a majú predpoklad, že sa dostanú aj do výberového, teda ak tá škola dovtedy ešte bude existovať, čo mi tu trikrát podčiarkol!“
„Tak to nie je dobré,“ smial sa Remus, „ Sira a Sírius budú sklamaní, keď im chlapci zrúcajú školu.“
„Aj oni chcú ísť na Kalevalu?“ zasmial sa Patrick pri predstave, aké listy bude dostávať od riaditeľa Remus. „Tá škola je naozaj pred zánikom. Mal by som hľadať dačo pre Ivara a Jenni, lebo Kalevala nemá šancu prežiť.“
„Ešte šťastie že máš na to hľadanie dosť času,“ uškrnul sa Remus a list od riaditeľa si vzal. „Napíšem vhodnú odpoveď a pokúsim sa ho nejako učičíkať, aby tak neprskal. Ty napíš pár milých, rodičovských slov chlapcom a potom sa určite k tomu pripoja aj Galina a Alexej. Trochu im priškripneme krídielká, aby toľko nevyvádzali. O dva mesiace im začínajú skúšky, nebudú mať na lotroviny čas. Pohroz im, že keď dostaneš ešte jeden list od riaditeľa, vybavíš im niekoľko hodín fyzickej prípravy navyše, aby sa mohli vybúriť!“
„Vidíš? To je výborný nápad! Napíšem hneď aj Erikovi a navrhnem mu to. Keď budú padať na hubu vyčerpaním, rozmyslia si vymýšľať „žartíky“ .“ potešil sa Patrick, radostne sa usmial na Remusa a chopil sa pera. „Možno to zabráni úplnej likvidácii tejto renomovanej školy a Sira so Síriusom sa tam dostanú. A možno vydrží aj kým vyrastie Ivar.“
„No ale ja pochybujem, že prežije Ivara,“ rozosmial sa Remus ticho, keď si spomenul, ako museli zvolať z celého sveta všetky skupiny aby opravili strechu na severnom krídle, ktorú Ivar odstránil jediným mávnutím ruky. Aj tak to už vyzerá tak, že keď v Kalevale začujú meno O´Brayen, zatvoria brány, zabarikádujú sa a vystrčia von delá. Len ktohovie, či by im to bolo čo platné, keby sa Ivar rozhodol do tej školy chodiť a trochu ňou trebárs potriasol. Ešte to ani nedomyslel a z domácej centrály sa ozval Selenim hlas.
„Mohli by ste sem obaja prísť? Podľa možností okamžite!“ zvolala a úzkostlivý tón jej hlasu ich zdvihol zo stoličiel . Vybehli šprintom z pracovne a bežali ku krbu. Museli cez dva krby a tak to predsa len chvíľu trvalo, kým vpadli do Patrickových izieb. Selena stála vo dverách s prútikom v ruke biela ako stena a hľadela do izby. Prútik sa jej v ruke triasol tak, že keby chcela čarovať, netrafila by ani stodolu, nie to že vráta.
„Čo sa deje!“ zvolal Patrick a priskočil k nej. Ponad ňu videl do izby a takmer kecol na zadok. Jeho krásna izba bola bez jediného celého kusu nábytku a na zvyšku ako tak rozpoznateľného kresla sa krčila Jenni . Obe ruky si strčila do úst a s vypúlenými očami zízala na príšeru, ktorá stála uprostred izby a obzerala sa. Patrick konal inštinktívne. Odstrčil Selenu , dvomi skokmi preletel izby, schmatol Jenii a hodil ju popod predné laby zvieraťa otvorenými dverami priamo do Remusových rúk. Ten ju okamžite podal Selene a spoločne s Patrickom vykríkli kliadbu.
„Stupefacio!“ Mocný prúd energie uderil do hlavy živočícha a ten sa v bezvedomí zvalil s obrovským rachotom na dlážku. Patrick pred zadnou nohou, na ktorej boli velikánske pazúre uhol naozaj v poslednej chvíli. Obaja muži si až teraz všimli čiernovlasého chlapca, ktorý sa na nich zamračene pozeral z druhého konca mietnosti. Patrick sa na neho pozrel a nozdry sa mu zachveli hnevom.
„Ivar!“ vyštekol takmer šeptom a chlapča sa ešte viac zamračilo. Z otcovho hlasu sálal hnev, nepríjemnosti sa blížili treťou kozmickou a vyhnúť sa im nijako nedalo. Sivé oči sa zachmúrili , ale nebola v nich ani štipka strachu. „Teraz pôjdeš do svojej izby a zostaneš tam, kým ti nedovolím odísť!“ prikázal Patrick príkro a ukázal rukou na dvere. „Okamžite!“ zasyčal, keď videl, že chlapec váha. Nakoniec vôľa otca premohla vôľu dieťaťa a Ivar sa veľmi neochotne podriadil. Vlečúc nohy sa odšuchtal von z izby. Muži teraz obrátili pozornosť k veľmi nepríjemne páchnucemu zvieraťu, ktoré takmer zapĺňalo túto veľkú a kedysi aj krásnu miestnoť.
„Čo je to?“ spýtal sa Remus a obchádzal tú potvoru zo všetkých strán. „Nikdy som také zviera nevidel.“
„Ani si nemohol,“ zavrčal Patrick, „ vyhynuli pred šesťdesiatimi piatimi miliónmi rokov. Je to Tyranosaurus Rex, ako vidíš je to dravec a keď sa preberiem zožerie nás aj s topánkami. Ešte šťastie, že máme také nízke stropy.“
„Prečo?“ nechápal Remus a pripravil si prútik.
„Keď ho Ivar vyčaroval, asi prudko zdvihol hlavu a potriadne si ju tresol o strop. Koniec koncov je tam v omietke riadna diera, takže môj predpoklad je asi správny. Spôsobil si tak otras mozgu a tým sme dostali čas zasiahnuť. Inak som už prinajlepšom bez dcéry!“ zasyčal Patrick a v jeho hlase bolo toľko hnevu, že keby ho počuli zaklínači, berú nohy na ramená.
„Čo urobíme s touto potvorou? Pustíme do prírody?“ zaujímal sa Remus a snažil sa odviezť Patrickove myšlienky iným smerom.
„Zbláznil si sa?“ vytreštil oči Patrick. „Muklovia by sa zjašili a okrem toho by ich hromadu požral. Musíme ho zabiť a odstrániť.“
„Zabiť?“ zaškaredil sa Remus , ale napokon s nevôľou súhlasil.
„Ocidere!“ zvolalo obaja mieriac zvieraťu na hlavu. Tyranosaurus sa len zariasol a už sa nepohol.
„Eico!“ rozozvučala sa izba ďalšou kliadbou a telo zvieraťa zmizlo. Zostal len zápach a zničený nábytok.
„Reparo!“ zneli kúzla ďalčích pätnásť minút. Než sa im obom podarilo aspoň čiastočne zrekonštruoval obývaciu izbu do predchádzajúceho stavu. Keď to dali do poriadku, otočil sa Patrick na opätku a vyrazil z izby. Remus sa ponáhľal za ním, ale Patrick mu to nedovolil.
„Nie Remus, toto musím vybaviť sám . Dnešným dňom začne Ivarovi tvrdý výcvik. Sven dostane ešte jedného žiaka a príkaz, že sa z cvičenia musí odplaziť. Ak ešte niečo takéto vyvedie, vezmem na neho ohnivý bič!“ zasyčal Patrick a energicky otvoril dvere Ivarovej izby.
Komentáře
Přehled komentářů
tak toto bolo vazen nebezpecne..Ivar bude este horsi ako Brentan a Kieran dohromady..to je zle..dufam ze sa Patrickovi podari ho nejak skrotit..inak vazne som mala z neho strach teraz na konci..Patrick ma podarene deti..treba uznat..a chudak Becker..musel sa zblaznit ked mu chlapci zmizli v tej pusti..super ze sa uz premienaju na drakov..je to skvele..ale ked sa to dozvie Patrick on ich asi zabije..kapitolky boli uplne senzacne..neviem sa dockat dalsej :)
saaaaakrys
(meg, 24. 3. 2008 19:14)no tak tohle bylo vazne......no ani nemam slovo ktery by to vystihlo...ale ivar si to asi u patricka pekne rozhazel...je to pekny cislo,ale tak uz by se moh trosku zklidnit...tahle a predchozi kapitolka se mi vazne moc moc moc libily...a becker to ma s klukama taky dost tezky...tesim se daaaal :-)
prepánajána....
(Cassie, 24. 3. 2008 18:38)Ivar si riadne naštval otca! Nebyť toho, že sa TRex tresne do hlavy, nebol by tu už možno ani Ivar. Ale, na druhú stranu, aspoň by bol kľud :)). Hoci, keby Ivar videl, že TR ho chce zožrať, tak by ho odčaroval raz-dva. Chalani sa mi páčia, sú ešte väčší ´machri´ ako Záškodníci :D. Nebudem tu úplne do detailov rozoberať kapitolku, pretože by som asi neskončila nikdy :). Tá predchádzajúca kapitola bola tak isto skvelá. Únikový plán bol V-Y-N-I-K-A-J-Ú-C-I!!! Úprimne ľutujem Beckera, keby sa mne stratili deti, a ešte v púšti (a ešte k tomu Patrickove!!), začínam si kopať hrob :). Mala som pravdu, že sa už premieňajú všetci na drakov :). No a ešte k tejto kapitole niečo. Ja by som Siriusa na Sirinom mieste (pri poznámke o Brenovi) zabila! To bolo od neho škaredé. No ale, čo už. Bren s Kierom vychádzajú skvelo určite preto, lebo nemajú rovnakú krv, len podobu. Teším sa na ďalšiu kapitolu a musím ti povedať, Patrick mi na konci trochu naháňa strach! Je pravda, že život mu dal poriadne lekcie, ale to s ohnivým bičom... fúú... dúfam, že Ivar už konečne dostane aspoň kúštik mozgu. Aj keď je pravda, že je vlastne Sirieho synom, Záškodníkom...
pane bože ....
(soraki, 24. 3. 2008 17:48)
beru zpět, Ivara domů nechci ... Ale i kluci vyvádí, mohli by možná už trochu zmoudřet, Patrick se z nich asi zvencne. A Becker, chudák, ten už musí mít na mále. Ještě jestli přijde Sirius a Sira ... a co teprve Ivar! To je chodící pohroma - snad ho Patrick a Selena zvládnou, jinak z něj bude další Voldemort.
A doufám, že už je ti líp :-D
dnes som prva?
(lea, 24. 3. 2008 17:30)Pekne pokracujes, kazdy den sa tesim na dalsie kapitoly :-)
...
(jaja, 24. 3. 2008 21:32)