35. Sibírsky tiger
35. Sibírsky tiger
Prvých päť dní mal klan vlkov priam neuveriteľné šťastie. Nič sa totiž nedialo. Spokojne si bývali v stanoch , varili si z prinesených zásob, zabávali sa a cítili sa ako na prázdninách. Kirill ich od nudy dokonca donútil naučiť sa všetky zameškané kúzla na čarovanie. Omylom si totiž pribalil zošit, v ktorom mal posledné úlohy. Na šiesty deň spálili posledný kúsok dreva, ktorý mali naukladaný pri kmeni jedle a potrebovali ďalšie.
„Idem ja,“ ponúkol sa Lev, navliekol si kožuch a zamieril rovno do lesa.
„Nechoď ďaleko!“ volal za ním Kirill, potom zdvihol kožuch, obliekol si ho a vyšiel zo stanu, „idem radšej s ním, aj tak neunesie toľko dreva, koľko potrebujeme,“ povedal a zmizol v tme. O chvíľu sa kúsok od jedle rozsvietil prútik a o chvíľu ďalší. Brentan s Kieranom sa natiahli na postele a po nejakom čase zadriemali. Po hodine sa Kieran s trhnutím zobudil a rozospatými očami si prezeral stan. Brentan spal s rozhodenými rukami , ale po Kirillovi a Levovi tu nebola ani stopa. Oheň v sporáku vyhasol, v stane sa ochladilo.
„Bren, vstávaj, oni sa ešte nevrátili,“ zatriasol bratom.
„Kto sa nevrátil?“ zamumlal rozospatý Brentan a pootvoril jedno oko.
„Lev s Kirillom sa nevrátili! Už je to dosť dlho, mali byť dávno späť! Určite sa im niečo stalo!“ hovoril a navliekal si pritom kožuch a liezol do kožušinových čižiem.
„Kier,“ zastavil ho Brentan a vzal mu čižmu, „takto nie, mohli by sme sa stratiť aj my. Musíme sa transformovať!“ povedal s povzdychom , prižmúril oči a na huňatom koberci stál statný sivý vlk.
„Máš pravdu,“ prikývol Kier a po krátkom sústredení sa aj on premenil na vlka. Obaja ticho ako tiene vykĺzli zo stanu, pretiahli sa pod previsnutými vetvami s preskočili závej, ktorý bol na opačnej strane jedle. Snehom sa tiahli stopy dvoch ľudí Obaja vlci sklonili hlavy a nasali pach stopy.
„Aúúúú!“ zavil ticho jeden z nich a pri táborovom ohni s trhnutím zdvihol profesor Becker hlavu a zahľadel sa do temnoty lesa.
Vlci so sklonenými hlavami vyrazili medzi stromy, držiac sa stopy. Bežali ľahko , široké laby sa do snehu nezabárali, nič im nebránilo zvyšovať rýchlosť. Odrazu sa jeden z nich zastavil, zatočil sa na mieste a začal hľadať stopu, po ktorej sa doteraz hnal. Vrátil sa kúsok späť a keď stopu opäť našiel, zastavil sa a zdvihol hlavu.
„Aúúúh!“ zavil a druhý vlk zabrzdil smykom všetkými štyrmi labami. Otočil sa a rozbehol sa späť. Vzápätí sa obaja premenili a zacvakali zubami.
„To nie je možné!“ zvolal Kieran a zuby mu cvakali ako kastanety. „Kam zmizol?“
„Levova stopa ide ďalej, ale Kirill sa stratil,“ obzeral sa Brentan a pozrel na trasúceho sa brata. „Musíme vyriešiť problém dorozumievania , takto to nepôjde!“ dodal a znovu sa premenil.
„Ideme za Levom, potom nájdeme Kirilla!“ zavolal za ním a za okamžik už po stope bežal ďalší vlk. V tejto podobe im zima nebola a intenzívny pohyb ich tiež zohrieval. Bežali po stope, ktorá sa podivne krútila a stáčala, až sa znovu ocitli v lese. Nad hlavami sa im ozval orlí škrek. Vlci zdvihli hlavy a pozreli pomedzi koruny stromov. Nad lesom lietal veľký orol, pomaly otáčal hlavou a prenikavo škriekal.
,Orol nad tajgou, ja sa zbláznim, kde sa tu vzal!´premýšľal Kieran a drgol do brata hlavou. Ukázal posunkom hore na orla . Ten len zľahka prikývol a uprene pozoroval dravca na oblohe . Odrazu orol stiahol krídla k sebe a ako šipka sa vrhol k zemi. Vlci, ktorí z neho nespúšťali oči na vrhli tým istým smerom . Bežali úžasnou rýchlosťou , ale tým, že museli obiehať nepriechodné kroviská a príliš hlboké záveje, stratili orla z dohľadu. Napriek tomu udržiavali smer a preplietali sa medzi stromami tak rýchle, ako to len bolo možné.
Nad stromami sa znovu objavil orol a jeho škrek ich v tej tme viedol stále ďalej medzi stromy, až kým nedorazili k prudkému zrázu . Boli takí rozbehnutí, že to horko ťažko ubrzdili. Brentan chňapol po bratovi, ktorý sa takmer zošmykol dolu a pridržal ho za kožuch. Druhý vlk zavil bolesťou a inštinktívne sa po ňom ohnal zubami .
,Musíme vyriešiť otázku dorozumievania!´ už snáď po stý raz v tento deň si pomyslel Brentan, keď ťahal Kierana od zrázu. Potom ho pustil a snažil sa vypľuť chlpy, ktoré sa mu prilepili na jazyk , škľabil sa a znechutene vrčal na brata. Keď sa mu podarilo aspoň časť chlpov z jazyka odstrániť, pomaly a opatrne sa priblížil k srázu. Hlboko pod nimi sa rozsvietil prútik a ozval sa tichý výkrik.
„Héj! Tu sme!“ volal Kirill. Brentan zdvihol hlavu a pohľadom prepátral oblohu. Orol zmizol a dolu bol Kirill, mal prútik a bol živý. Prečo teda nevylezie von? Otočil hlavu k bratovi, ktorý si ešte stále olizoval kožuch na pleci, za ktoré ho Brentan odtiahol . Stiahol sa od okraja a vrátil sa do ľudskej podoby.
„Kieran, už to nechaj tak, dolu je Kirill a volá nás za sebou!“ oslovil ho a sledoval, ako sa vlk mení na Kierana, ktorý sa na neho mračí, ako búrkový oblak.
„To si ma musel tak rafnúť?“ frfľal, ale opatrne sa priblížil k zrázu a tiež pozrel dolu. „Ako sa tam dostaneme?“
„Musíme letieť, inak to asi nepôjde,“ uvažoval Brentan .
„Ako čo?“ spýtal sa Kieran a pozrel na brata.
„Sokol?“ skúsil Bren, ale Kieran rozhodne pokrútil hlavou.
„Je tu zima, radšej snežná sova,“ povedal a ešte ani dobre nedohovoril, už tu stáli dve veľké snežné sovy, ktoré prihopkali k okraju zrázu, rozprestreli krídla a vrhli sa dolu. Nehlučne sa spustili do snehu vedľa Kirilla, ktorý držal v náručí nehybné telo Leva. Keď vedľa neho zosadli dve sovy len vyvalil oči a valil ich ešte väčšmi, keď sa obe sovy premenili na Kierana a Brentana.
„Čo je s ním?“ zvolal Kieran, keď videl bledú tvár kamaráta .
„Spadol z toho zrázu, neviem čo všetko má polámané a nechcem ho ošetrovať tu, je tu zima,“ cvakal zubami Kirill.
„Veď tu zamrzne! Prečo si nepoužil zahrievacie kúzlo!“ hneval sa Brentan a už mávol prútikom okolo nich. „Diathermia!“
„Nezabudni, že sme na ľade, aby sme tu o chvíľu neplávali ,“ upozorňoval ho Kirill, ale vydýchol si úľavou, že tu už nie je sám so zraneným kamarátom.
„Prečo sem liezol?“ spýtal sa potichu Brentan, ktorý sa obzeral okolo seba a nechápal, prečo Lev bežal tak ďaleko od tábora a prečo si nedával vôbec pozor.
„Nemám ani potuchy, ale mali by sme ho odtiaľto najako odniesť do tábora,“ pripomenul im Kieran, že situácia nie je najružovejšia a Lev je ešte stále v bezvedomí a oni ani netušia, aké zranenia utrpel pri páde.
„Nuž, my sa odtiaľto dostaneme ľahko, ale čo s Levom?“ obzeral sa okolo seba Brentan, premeriaval si svah a brehy rieky. „Videl si, žeby sa ten svah niekde znižoval, alebo je to všade takéto vysoké?“ spýtal sa Kirilla. Ten na neho chvíľu zamračene pozeral, ale nakoniec prikývol.
„Tam je breh oveľa nižší, dá sa vyliezť hore,“ povedal po chvíli a zvedavo pozrel na Brentana, „ty si to poznal?“
„Už si v týchto šírkach niekedy videl orla?“ spýtal sa so smiechom Kieran a Brentan len ohrnul nos a mávol rukou.
„Radšej premýšľajte, ako ho odtiaľto dostaneme,“ brblal a skúšal ľad, či je veľmi šmykľavý, lebo breh rieky nebol dosť široký na to, aby mohli ísť po ňom. Potom namieril prítik na Leva. „Enervate!“ povedal a Lev otvoril oči, zhlboka sa nadýchol a vystrašene sa obzeral okolo seba.
„Kde je?“ spýtal sa a začudovane pozeral na kamarátov, ktorí sa nad ním skláňali. „Kde som?“
„V záveji,“ odvetil lakonicky Brentan a pozorne prechádzal ponad neho prútikom, ale nenachádzal žiadne väčšie zranenia, len zlomenú nohu. Nechcel ju liečiť tu, aby ju nescelil krivo a tak mu ju len spevnil dlahou, aby ho nebolela . „Nerozumiem tomu, prečo si bežal od tábora, prečo si si nedával pozor, ale máš viac šťastia ako rozumu, lebo máš len dolámanú pravú nohu. Po páde z toho svahu sme si mysleli, že budeš na cucky, ale ty si musel padať s padákom.“ vyčítal Levovi a potom si uľahčene oddýchol. „Vynesiem ťa hore, ale musíš sa ma dobre držať, rozumieš?“ povedal a premenil sa na veľkého ľadového medveďa. Kirill s Levom sa strhli od strachu, ale nakoniec si Lev dal povedať, vyliezol na široký medvedí chrbát a pevne sa chytil za kožuch.
„Trochu viac sa skloň dopredu, aby ťa to tak nenadhadzovalo, až pobeží,“ poradil mu Kieran , premenil sa na veľkú bielu sovu a vzlietol. Kirill sa premenil na orla a tiež , hoci s problémami vzlietol a o chvíľu krúžil vysoko na oblohe.
Ľadový medveď s Levom na chrbte bežal po drsnom ľade zamrznutej rieky a občas pozrel na svah, či už náhodou nie je schodný . Musel však bežať dosť dlho, kým mohol vyliezť z koryta rieky po svahu hore. Musel pritom dávať veľký pozor, aby sa mu Lev nezošmykol z chrbta. Ten sa však držal pevne. Ľahol si medveďovi na chrbát a objímal ho okolo krku. Takto sa na svah nakoniec predsa len vydriapali a orol zvýšky hlasno zaškriekal. Medveď zdvihol hlavu a pozrel, ktorým smerom orol mieri. Keď nad ním preletela aj veľká sova a zakrúžila mu nad hlavou, rozbehol sa cez planinu k lesu.
O hodinu ležal už Lev na posteli v spacáku zapnutom až po nos a prikrývkou pritiahnutou až k tvári. Bol unavený, ubolený a vymrznutý tak veľmi, že len čo sa trochu zahrial, zaspal. Brentan s Kieranom zašli spoločne kúsok do lesa a očesali ďalšie stromy od suchých konárov, drevo nasekali a odlevitovali k stanu, kde ho uložili na úhľadnú kôpku. Teda kopu, ktorá im zase niekoľko dní vydrží. Teraz ich zaujímali, ako sa vlastne Lev ocitol tak ďaleko od tábora a prečo tam išiel. Ale keď vošli dnu s plnými náručami dreva a videli, že spí, odložili vypytovanie na inokedy.
Keď sa v sporáku zase rozhorel oheň a v stane bola znovu znesiteľná teplota, sadol si hlboko zamyslený Brentan k stolu , podoprel si hlavu o ruky a zízal do prázdna.
„Na čo myslíš?“ spýtal sa ho Kieran, keď to už trvalo dosť dlho a Brentan im nevenoval žiadnu pozornoť.
„Ako zaistiť , aby sme sa mohli rozprávať aj keď sme premenení,“ odpovedal nesústredene a s prižmúrenými očami spomínal na všetko, čo im kedy Remus hovoril o Legillimencii. Ešte lepšia by bola asi telepatia, ale nevedel si predstaviť, ako sa naučiť telepatiu a či sa to vôbec dá. Existuje nejaké kúzlo, ktoré by im mohlo pomôcť vyriešiť tento problém? To budú musieť zistiť, lebo dnes sa presvedčili, že komunikovať medzi sebou pčas premeny je nevyhnutné a je hlúpe, že ak si chcú niečo povedať, musia sa meniť znovu. Je to zdĺhavé a hlavne nebezpečné!
„Musíte používať telepatiu,“ ozvalo sa z postele, kde ležal Lev zachumlaný v prikrývkach.
„Ale ako? Vieš mi povedať ako?“ zvolal Brentan a až potom si všimol, s kým sa to vlastne zhovára. „Najskôr by si nám ale mohol povedať, prečo si odišiel od tábora tak ďaleko. Išiel si len po drevo a to si mohol nájsť pár krokov odtiaľto. My sme ho teda tam našli,“ podotkol a uprene Leva pozoroval. Ten sa chvíľu ošíval , ale nakoniec uznal, žeby mali vedieť čo sa stalo. Koniec koncov to boli oni, ktorí ho zachránili pred zamrznutím. Sám by sa odtiaľ nedostal.
„Naháňal ma tiger, veľký biely tiger!“ povedal potichu a pozrel na nich. Chlapci na neho hľadeli s úžasom.
„Nie, nenaháňal,“ pokrútil Brentan hlavou, „žiadny tiger tu a ani nikde na okolí nebol. Vedeli by sme o ňom. Cítili by sme ho, ale my sme cítili len teba, v tvojej stope nebol ani závan pachu tigra.“
„Ale ja som ho videl!“ zvolal Lev a pozeral z jedného na druhého úpenlivým pohľadom.
„Má pravdu, aj ja som ho videl,“ prikývol odrazu Kirill, ktorý sa pred chvíľou tak začítal do kuchárskej knihy, že ich ani nevnímal. Až keď dočítal recept, až potom začul a čom sa rozprávajú .
„To nie je možné,“ krútili hlavami obaja O´Brayenovci. Boli si istý, že tigra by ucítili.
„Videl som, že skôr než Lev spadol dolu, tak na neho ten tiger skočil a potom som ho už nevidel.“ Premýšľal nahlas Kirill a s prižmúrenými očami spomínal na to, čo videl očami orla.
„Bol si vysoko, mohol si sa zmýliť,“ krútil hlavou Brentan.
„Okrem toho v tej tme na bielom snehu,“ pridal sa Kieran, ale Lev stále tvrdil svoje. Napadol ho veľký biely tiger a on pred ním utekal.
„Nechajme to tak,“ mávol nakoniec Brentan rukou , „ skončilo sa to dobre, okrem tej zlomenej nohy je to v poriadku. Možno sa niekedy dozvieme, čo ste to tu vlastne videli, teraz máme dôležitejšiu robotu, musíme ošetriť Levovi nohu. Kto to urobí?“ spýtal sa a pozrel na brata.
„Na mňa sa nepozeraj,“ krútil hlavou a odmietavo mával rukami, „môj Kostík má doteraz nohu nasadenú oprstami dozadu.“
„Už dávno si to mal napraviť,“ hneval sa Brentan a mračil sa na brata.
„Neviem ako,“ pokrčil plecami Kier, ktorého liečiteľstvo príliš nebavilo, ale keď musel, vedel urobiť všetko.
„Kosť si mal znovu zlomiť, občas sa správaš ako mukel, načo máš prútik?“ prskal Brentan , ale Kier sa len zaškeril a vyplazil mu jazyk.
„Ale teraz si to tu na mne nebude skúšať, však nie!?“ vydesil sa Lev a Brental len mávol rukou a odopol mu spacák.
„Vieš, my radšej pôjdeme variť, aby sme ti nezavadzali,“ vyhlásil urýchlene Kirill a obaja aj s Kierom sa presunuli k príborníku. Brentan sa za nimi uškrnul a pozrel na Leva.
„Neboj, noha bolo celý čas v dlahe, nič sa jej nestalo. Chce to len jednoduché scelovacie kúzlo. Za pár minút to bude v poriadku,“ ubezpečoval Leva a prútikom skenoval nohu obalenú pevnou, priesvitnou dlahou. „Vidíš?“ ukazoval mu , ako pekne sú kosti uložené k sebe a potom len mávol prútikom . „Coalescentia!“ povedal a kosť pevne zrástla. Keď ponad ňu znovu prešiel prútikom, žiadna zlomenina tam už nebola. „Tak a je to v poriadku,“ usmial sa spokojne a zrušil dlahu. Lev párkrát pocvičil s nohou a keď ho nič nebolelo, vďačne sa na Brena uškeril a potľapkal ho po placi.
„Vďaka brácho, uľavilo sa mi,“ povedal a pozrel k sporáku, „teraz by som si dal niečo dobré na jedenie, strašne som vyhladol.“ vyhlásil a vyvolal tak nesúhlasné šomranie oboch kuchárov, ktorí sa dožadovali pomoci. Bentan s Levom sa však len rozvalili na poteliach a s pobavením sledovali, ako sa ich kamaráti trápia s prípravou večere. Koniec koncov, vybrali si to sami.
Komentáře
Přehled komentářů
kdo bude tím tygrem. Kirill se teda mění na orla - to by se mohl i Lev přeměňovat, třeba na lva :-D. Jinak, takoví šikovní kluci by se mi doma docela hodili :-D
No nevím...
(Peťa, 25. 2. 2008 19:33)já být na jejich místě, tak běžím za profesorem... Jsou už nějaký samostatný, na to, že jim je 10 nebo 11!!! Ale poradili si s tím dobře! Taky mě napadlo, že v tom měl prsty Kirill - na tom klukovi mi něco nesedí. A těším se, co ještě všechno za polárním kruhem zažijí :-)
no toto
(julili, 25. 2. 2008 17:32)
waaaaw....takze aj Kirill sa vie premienat.....to ma take iste schopnosti ako bratia, alebo sa viel premenit len na nieco???....hmmmm......aaaaaaaaaa....je to moc dobreeee
no a k tvojmu odkazu by som rada povedala ze ty sa nemusis bat ze by to niekto necital, lebo je to tak super ze kazdy kto sa sem raz dostal tak tu aj ostal:D
podarená kapitola :D
(Cassie, 25. 2. 2008 17:13)
som zevdavá, čo to bolo za tigra :) Či to nebol Kirill :) Či nepostrašil kamaráta :). A teším sa, ako sa budú chlapci učiť telepatiu :). Aj na novú kapitolu sa teším :). A ten koniec s varením nemá chybu :D
Mnoo, končím :D... good luck & work :)
Jsem zvědavá
(soraki, 25. 2. 2008 19:41)